ľahkoverný príd. kt. (všetkému) ľahko uverí: ľ-é dievča;
ľahkoverne prísl.;
ľahkovernosť -i ž.
ľahkoverný -ného pl. N -ní G -ných m.
ľahkoverný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ľahkoverný1 -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý každému al. všetkému verí, uverí bez (väčších) pochybností a bez overovania faktov; syn. dôverčivý: ľahkoverné dievčatá; je ľahkovernejší a dôverčivejší ako ostatní; - Myslíš, že som taká ľahkoverná, ako vyzerám? [Š. Gráf]
ľahkoverný2 -ného pl. N -ní m. kniž., trochu pejor. ▶ kto všetkému ľahko uverí, príliš, nerozvážne dôverčivý človek; (v kresťanskom chápaní) kto je málo pevný vo viere, kto sa dá ľahko presvedčiť na zmenu cirkvi al. vierovyznania: darí sa im klamať ľahkoverných; zatracovať ľahkoverných; ľahkoverní uverili sektárom
dôverčivý ktorý ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. nedôverčivý, opatrný) • ľahkoverný: je dôverčivá, ľahkoverná • zried. dôverivý • zastar. dôverlivý • neopatrný: výsledok dôverčivého, neopatrného správania, prístupu • naivný • detinský • detský: zlákať naivné deti; mať detinský, detský pohľad; detinská, detská povaha
ľahkoverný p. dôverčivý
ľahkoverný príd. ktorý všetkému ľahko uverí; dôverčivý: ľ. čitateľ, ľ-á žena;
ľahkovernosť, -ti ž.
ľahkoverný príd. dôverčivý: Aľe ten už bou̯ zamlaďi ľachkoverní! (Hor. Lehota DK); Tomu mahež zháneč, to je lechkoverní (Kameňany REV)
ľahkoverný príd 1. kt. všetkému ľahko uverí, dôverčivý: lahkoverny slowám (KB 1757); credulus: lahkowerny, snádnowerny (KS 1763) 2. nemajúci pevnú vieru: levifidus: lahkowerny, wjru lahko premeňeny, w wjrj nepéwny, lahkég wjri (KS 1763); -osť ž dôverčivosť: credulitas: snadnowernost, lahkowernost (KS 1763)