tucet -cta m.
1. 12 kusov toho istého druhu: t. vreckoviek, gombíkov
2. expr. neurč. (väčšie) množstvo, hocikoľko: takých prípadov poznám t.
● mať, byť niečoho na t-y veľa
tucetkrát, tucet ráz čísl. násobná príslovková
tucet tucta pl. N tucty m.
tucet -cta m. ‹n < f›
1. jednotka množstva v šesťdesiatkovej sústave, 12 kusov rovnakého druhu
2. expr. bližšie neurčené (obyčajne veľké) množstvo, mnoho;
tuctový príd.;
tuctovo prísl.;
tuctovosť -ti ž.
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
tucet p. množstvo 2
tucet, tucta m.
1. hromadná miera, dvanásť kusov rovnakého druhu: t. nožov, lyžíc ap.; pol tucta uterákov, ručníkov ap. šesť; veľký t. 12 tuctov, 144 kusov; pren. expr. Ukáže sa, koľko chlapcov do tucta (Tat.) ukáže sa, koľko je silných chlapcov.
2. expr. hrba, kopa, množstvo, veľký počet: Pred každým domom stojí tucet ľudí. (Kuk.) Veď takých, tragédií videl a počul celé tucty. (Urb.)
● byť, mať niečoho, predávať niečo ap. na t-y veľa, mnoho;
tuctík, -a m. zdrob. expr.
tucet m dvanásť kusov rovnakého druhu: trossiczku menssi tanire geden tucet (L. JÁN 1683); za tuczet lyžjčyek drewennjch Rudolphowj den 15 (sa zaplatilo) (ŽILINA 1693-94); gestlj pessj člowek pro kupectwj na chrbte ngesol by ptaky, od kazdeho tučžeta dvanaczte penizy (musí zaplatiť mýtnikovi) (ZVOLEN 1702); item geden tucet ližyč striebornich (S. ĽUPČA 1768)