Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zastaviť dok.

1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť; z. vlak, koňa;

pren. z. čas, vývin

2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia

3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom; z. stáť! povel;

nedok. zastavovať

// zastaviť sa

1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l; hodiny sa z-li

2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa; z-vme sa na pivo!

3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy; z. sa nad otázkou;

nedok. zastavovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zastaviť ‑í ‑ia dok. (prerušiť chod); zastaviť sa

zastaviť sa -ví sa -via sa zastav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


zastaviť -ví -via zastav! -vil -viac -vený -venie dok.

-aviť/88559 5.70: verbá inf. dok. 85493 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 spraviť/4153 objaviť/3840 prejaviť/3369 vybaviť/3271 upraviť/2388 napraviť/2242 opraviť/2137 zostaviť/1299 (59/11362)

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

-viť/121945 5.26: verbá inf. dok. 113293 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 navštíviť/6306 spraviť/4153 objaviť/3840 vysloviť/3504 prejaviť/3369 vybaviť/3271 stráviť/3188 obnoviť/3049 upraviť/2388 osloviť/2381 napraviť/2242 stanoviť/2223 opraviť/2137 oživiť/1481 (115/18329)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa) podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúť naziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sa staviť sa pristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do reči nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať poprosiť obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať pomenovať nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať zaujať pozornosť vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuť zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť sa privravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržať pridržať prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiť zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviť pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať potlačiť premôcť ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiť zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapať lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať zachovať uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať si ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa prichytiť sa zadržať sa pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sa zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sa zakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sa uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúť zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiť podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniť pripevniťodb.: fixovať zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiť zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkať pozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť zasiahnuť začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť stihnúť chytiť dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržať zastaviť pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržať prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsť prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúť zbehnúť vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sa zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiť zaskočiť odskočiť odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sa zablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúť zabočiť odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiť pozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa zarosiť sahovor. expr.: ošťať sa zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieť sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovať zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovať zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovať zlikvidovať zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovať popristavovať (postupne, viacerých jedincov)

2. prestať postupovať • zastaviť sa zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať zahatiť zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovať pozahatávať pozahrádzať (postupne)

p. aj zatarasiť


zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvuodvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenieodrieknuť odriecť nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľubanulovať: výsledok zápasu anulovalipráv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať zlikvidovať odstrániťsubšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasírovalodb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikáliízavrieť zatvoriť uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzkupozrušovať poodvolávať poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadeniarozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zastaviť1, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) spôsobiť, zapríčiniť, aby sa niekto (niečo) prestal (prestalo) pohybovať, pristaviť: z. voz, auto, vlak; V nedeľu zastavil (Ďuro) Jana. (Min.)

2. (čo) prerušiť chod, činnosť niečoho: z. rádio; z. mlyn, mláťačku; z. výrobu; z. premávku; voj. z. útok, paľbu; práv. z. trestné konanie, vyšetrovanie; lesk. z. krvácanie;

3. ustať v pohybe, prestať sa pohybovať, zastať, zastaviť sa: Kulíšek zastavil s koňmi pred oknami. (Zgur.) Za dedinou zastavia. (Ráz.-Mar.)

4. (čo) uzavrieť prístup k niečomu postavením niečoho pred niečo, zahradiť: Dvere do bibliotéky zastaviť skriňou. (Vaj.) Mihvok nemohol ujsť, lebo východ zastavil Adam. (Jégé);

nedok. zastavovať, -uje, -ujú

|| zastaviť sa

1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastať: voz sa zastavil, auto sa zastavilo; zástup, sprievod sa zastavil; kôň sa zastavil;

2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastať: hodiny sa zastavili, stroje sa zastavili, motor sa zastavil, mlyn sa zastavil; srdce sa mu zastavilo zomrel; dych sa mu zastavil prestal dýchať

hovor. expr. rozum sa mu nad tým zastavil nemohol to pochopiť;

3. (kde) pristaviť sa, zdržať sa: Vše zastavil som sa pri starom kraviarovi. (Taj.) Niko sa zastavil v čitateľskom krúžku. (Kuk.)

4. zried. (nad čím, nad kým) pozastaviť sa: Niet človeka, čo by sa nad Milkou nezastavil. (Kal.);

nedok. zastavovať sa


zastaviť2, -í, -ia dok. hovor. (čo čím) zaplniť postavením niečoho, zastavať: z. parcely domami

zastaviť3, -í, -ia dok. kniž. zastar. (čo) dať do zálohu, založiť: z. periny (Kal.); z. krajinu (Záb.)


zastavovať, zastavovať sa p. zastaviť1, zastaviť sa

zastaviť (si)2 dk čo čes dať do zálohu, založiť niečo: prohra pacholek swe wlastni zbozy aneb zastawi (ŽK 1473); ty klenoty, ktere vona zastavila, aby vymieniene byli (TRNAVA 1536); Sigmond pri dluheg luce dva yartaki roly zastawil (LEVOČA 1694); pignus: záloh wzjti, zastawiti (KS 1763); mlyn w petsto zlatych mestečko zastawilo (V. ŠARIŠ 1773 E); suknu sy spul zlatem zastawila (KC 1791); -ovať2 ndk: ostatek wsseczka w sumie nahorze psanych pieti stech zlattich zastawugem (Č. KAMEŇ 1507 E); zeme a ginssie weczy syrotczy by byl (Jan Valko) zastawowal (P. ĽUPČA 1543); zastawuge se deset kraw dognih (SKLABIŇA 1693); kteri w liste dokladi, ze zem zastawugu, takowi maj pristup ku wimenjeny (LEVOČA 1710)
L. z. do zálohu práv dávať do zálohu: pigneror: zastawugem do zálohu (KS 1763)


zastaviť1 dk
1. koho, čo spôsobiť, aby sa niekto (niečo) prestalo pohybovať, narušiť určený, prirodzený beh niečoho: utjkali sme, my sme Fodora zastawyli a tak zbyli (LAMAČ 1665 E); prikazal, aby bech slunečnj zastawil (SPa 1716); sistere fugam: nekoho w behu zastawiti (KS 1763); tu sem to tesské putowani zastawil (VP 1764); gelen na wysost negakeho wrchu wybehl a tam zastawil (PeP 1771); pán Ferenc Reway gjch (vojakov) pred kasstjlem swým ráčil zastawiť (MKH 1799)
2. čo zakázať, obmedziť, prerušiť chod, činnosť niečoho: paklyby geho lehrmystrowa gineho za manžela sobie wzala, ma se gy rzemeslo zastawit (SKALICA 1697); sila krwi hlas geho zastawila (PT 1778)
L. med vyliečiť chorobu: nezrele, ale usussené maliny stolicu zastawia; akstant zastawi tess tečeni krwi z nosa (Zel 18. st)
3. staviť sa, zdržať sa: kdy sem šel do Bystrycze spolu s Benom, tam sme v geho ženy zastawyly (VRÚTKY 1572 E)
4. zahradiť, uzavrieť prístup: zastawyl sem panu Benedykowy pol cztwrta yutra zeme na Pykowskem chotaru (S. HRHOV 1595 E); (ujčiná) gwalt w horu zastawila a nedopustila žadnemu wozit drewo (FOLKUŠOVÁ 1688)
5. umiestniť, postaviť: od gedney každey wrsse, ktery zastawy na wodu, ma dati fl 1 (BETLIAR 1610); kdy pan tatik stawal swetliczu, d. instans swogim bratom bily proti tomu, že zastawil daleg (IVANKA 1709); -ovať1, zastávať2 ndk
1. k 1: sisto: zastawugem (AS 1728); anchore: kotwa, gimž ssyfy zastawugi (WU 1750); na skalach Wach sa zastawowal (BYTČA 1751); sistere: zastawugem (KS 1763); malini stolicu zastawagu (Zel 18. st);
x. pren náb yazjk swug zastawugu, aby ginich neobrazjli (SK 1697)
2. k 2: (harynky) wesla hayownykom zastawuwaly (KrP 1760); smrad y temu negpewnegssymu zastawowal dychány (PT 1778); dogeni statku wyrostnuti zastawuge (VOv 1779)
L. z. sa v reči zajakať sa: balbutio: zagjkám se, zastawugi se w reči (WU 1750);
x. med pimpinella wsselyky tok krwe zastawuge (OR 1672)
3. k 4: intercludo: zastawugi (CL 1777)
4. postaviť, vybudovať: na misto zastawuge sa smrekowica (BYTČA 1716)
5. ochraňovať: Geho Oswiecenost nechce zadneho lotra swem panstwy mity a zastawowaty (SLIAČE 1633 E); defendo: branjm, zastawugem (KS 1763); condo: zastawugem, skrywam (AP 1769)
6. zakazovať: inhibeo: zastawugem, zakazugem (AP 1769); zastaviť sa dk
1. prestať sa hýbať, zastať: sisto gradum: stog, zastaw se (KS 1763); mug služebnjku Boži zastaw se a čekag na mne (VP 1764); (Chiqvitos) pri odchode na gednom wrchu zastawil se (MS 1758); consisto: zastawiti se (CL 1777)
2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti: w hodinach kolečko pryncypalne se zastawi (CDu 18. st); welmy nemúdry gest, kdo sslapag zastawiti sa usyluge (BlR 18. st)
L. med z. sa voda neschopnosť vylučovať: komu se woda zastawy, ma časem s tohoto lektwaru gjsti (RT 17. st)
3. u koho, ku komu pristaviť sa u niekoho: pan Kuszeghyy u Wassi Milostj se zastawil (BUDATÍN 1615); abis ode dwerj nezabloudil, w tarnačyku se zastaw (KoB 1666); interviso: k nekomu se zastawiti (KS 1763); prosili ho (Hilariona) mnisy, žebi u gistého bratra se zastawiti račil (VP 1764); biskup Berhard se zastawil pri Pressporku (SH 1786)
4. postaviť sa proti niečomu: proti smrty se nemužem zastawiti (MARTIN 1729); zastáwte se naproty nemu do kola (KB 1757); bár by se zastawili naprotj mne wogánske ležená (BlR 18. st)
5. spriečiť sa: gedno djte gedjce rybu, zastawila se w hrdle geho kostečka (WP 1768); zastavovať sa1 ndk
1. k 1: consisto: stogim, zastawugi se (WU 1750); diverto: zastawugem se (KS 1763)
2. k 2: restito: zastawugem se (KS 1763); tuto patriss, zastawuge se wssetká sweta sláwa (PeP 1771)
F. haerere in aliqua re: reč se w hrdle zastawuge (WU 1750) nemohol prehovoriť
3. venovať pozornosť, pozastavovať sa: wssecken lid se na mne zastawowal (SP 1696); ležal Amaza naprostred cesti, žeby se zastawowal wssecek lid, aby ho wideli (KB 1757); astituo: zastawugem se (KS 1763); y Dyonisius pohan an tom se zastawowal a mluwjl (CS 18. st)
4. k 4: sisto: zastawugem sa (VT 1648)
5. brániť sa: on (J. Sumichrast) toliko se raukamy zastawowal (NITRA 1654); propugno: zastawugem se, obhagugem se (KS 1763)

zastawiť_1 zastawiť zastawiť_2 zastawiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zastaviť: →speex →vorbis
sa jeho kočiar zastaví sa voiture s'arrêtera
sa na chvíľu zastavil s'arrêta un instant
sa zastaví jej moc s'arrête son pouvoir
sa zastavili pred obchodíkom s'arrêtèrent devant la boutique
sa zastaviť na ceste s'arrêter en route
sme sa zastaviť na niekoľko hodín nous arrêter quelques heures
zastaviac sa na prahu en s'arrêtant sur le seuil
zastavil sa na dva il s'arrêta à deux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu