Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vľúdny príd.

1. prejavujúci porozumenie, lásku, prívetivý, priateľský; svedčiaci o tom: v., milý človek; v-e správanie

2. príjemne, milo pôsobiaci: v-e prostredie;

vľúdne prísl.;

vľúdnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vľúdny; vľúdne prísl.; vľúdnosť ‑i ž.

vľúdny -na -ne 2. st. -nejší príd.

dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobrácky dobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľkadobromyseľný dobroprajný dobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slovážoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmevvľúdny láskavý prívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

p. aj žičlivý 1, dobrý 4


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný poctivý čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonný poriadny počestný mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušný vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívny kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný ušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúci schopný šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečný dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelý perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriedny elitný výborný vynikajúci znamenitý špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: príma fajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupekný krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnový fajnýhovor. neskl.: fajn príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodný súcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný hojný bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarený podarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresný bezchybný dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýborný skvelý znamenitý špičkový vynikajúci prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlný bezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný senzačný super výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočný prospešný osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručký dobručičký dobrulinký dobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečný dobroprajný dobromyseľný dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavý vľúdny prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajn príma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječný senzačný super pekný milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívny kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelský boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký dobrušký dobručičký dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrý dobrosrdečný dobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milý vľúdny prívetivý príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečný teplý priateľský kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežný jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivý milosrdnýkniž.: milostiplný milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonný blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovský materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahý milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milený premilý premilený ľúbezný preľúbezný zlatý prezlatý sladký presladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácny cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítaný vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučký milunký milenký milučičký milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavý vľúdny prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivý dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľský srdečný úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežný prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplý hrejivý oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučký milunký milenký milulinký milučičký premilý presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemný sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabný ľúbezný lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypekný krásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošný roztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdny prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučký milunký milenký milučičký chutnučký chutnulinký milulinký premilý preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajer chalan štramák fešák gavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimec galánsubšt. šamster


ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom • ohľadný pozorný taktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správanímnevtieravý jemný: nevtieravé, jemné dohováraniešetrný opatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihamijemnocitný láskyplný láskavý vľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta


vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý priateľský kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľný dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vľúdny príd.

1. milý, prívetivý, láskavý, priateľský. v. človek; vľúdny chlap príjemnej tváre (Tim.); Nevidela ho nikdy takého (nahnevaného). Vždy býval vľúdny, zdvorilý. (Kuk.) Neublížilas’ nikomu, si vľúdna, vždy dobrá. (Hviezd.)

2. prezrádzajúci, vyjadrujúci milotu, prívetivosť, láskavosť, priateľstvo: v-a tvár, v-e oči, v. pohľad, v. úsmev, v-e slová;

3. príjemne, milo pôsobiaci, príjemný, útulný. v-e domky (Lajč.); v. hájik (Škult.); Bol to krásny kraj, vľúdny k človeku. (Fig.);

vľúdne prísl. milo, prívetivo, láskavo, priateľsky: v. sa tváriť, v. sa usmievať; v. prijať, privítať niekoho;

vľúdnosť, -ti ž. milota, prívetivosť, láskavosť

ľudný p. vľúdny

vľúdny [vľúd-, vlíd-, vhlíd-] príd milý, prívetivý, láskavý: bud k nizsjm wljdnj (KoB 1666); Matthuss kupil gednu kopanicu od wlidneho muže gmenem Mathias (OČOVÁ 1671); (Mohamed) w rági bruchopasne hostini a z krasnimi ženami wlidne obcowáni wimislel (PP 1734); včitel má byti wljdný, aby z djtkami ticho mluwil (BZ 1749); affabilis: whljdný (GrP 1771); -e prísl: mile a wlidne pozdrawit nemeg za nehodne (KoB 1666); mluw wlidně, lahodně (SK 1697); wssecko ostregssj trestanj na stranu odložiwsse, wljdne takto geg oslowil (PT 1796); -osť ž
1. milota, prívetivosť, láskavosť: w cžtwrtým (punkte) se wsseliká wlydnost, k rodicum také vctiwost, cťiťi prikazuge (CC 1655); za praczu pak ninegssy Geho Welikomoznost wludnost a čzlowezctwo ukazuge (STARHRAD 1685); zgewila se dobrotjwost a whlidnost Spasitele nasseho Boha (MP 1718); prewissen biwsse z wludnostu owčákuw, stúpil gsem do geich hospody (PeP 1771)
F. tyranna naplnuge bohatstwy, lačneny a z wludnosti pomáli wizleká (PT 1778) prestáva byť vľúdny; Kapusta obžalowan gest od pana richtara, že dne 13. aprila, odložjc wssecku wljdnost a uctiwost, gemu rozlične sspatne slowa nahoworil (PONIKY 1795)
2. Ich, Vaša V. titulovanie al. úctivé oslovenie, prejav poníženosti a úcty: ge w meg duoležiteg a pilneg potrebe prigal sem od Gich Wlidnosty p. Iohanesa zlatich pat a dwacat (SKLABIŇA 1668); Wassj Wljdnost za poradneho vcitele nassj zanedbalé mladežj woláme (ID 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu