Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rodný príd.

1. kt. je v príbuzenskom vzťahu, blízky rodom, vlastný: r. otec, r-á sestra, r-í bratia

2. súvisiaci s narodením, prislúchajúci podľa narodenia, označujúci rodovú al. národnú príslušnosť: r. dom, r. kraj, r. jazyk; r. list úr. doklad o narodení; r-é meno krstné (kt. sa dáva po narodení k priezvisku)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rodný

rodný -ná -né príd.

-dný/113473 2.78: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 76329 medzinárodný/5826 základný/5264 národný/5174 posledný/4157 pôvodný/4129 vhodný/3822 obchodný/2046 zásadný/1895 chladný/1699 čudný/1596 úvodný/1406 vodný/1259 prírodný/1169 ústredný/1123 stredný/1116 pozoruhodný/1033 prípadný/990 rodný/962 západný/909 výsledný/904 slobodný/900 zadný/836 rekordný/783 zodpovedný/776 kladný/775 hodný/744 úradný/681 štandardný/675 náhradný/655 výhodný/643 náhodný/639 následný/630 východný/626 sprievodný/616 bezprostredný/592 predný/586 záhadný/566 (225/18127)

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychový luxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilý zlatýexpr.: premilý milený premilený radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký drahunký drahuľký drahušký drahulinký predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný rodnučký (v oslovení)


materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

2. pripomínajúci matku • materinský láskavý nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodný základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojský svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom


rodný 1. blízky rodom • vlastný svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho synaexpr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dommaterinský: materinská reč, materinský jazykkrstný (o mene danom pri narodení, krste)


vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný bratpokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuznísvoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbuvlastnoručný: vlastnoručný výrobokautorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problémupravý naozajstný ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde indeimanentný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rodný príd.

1. ktorý je v príbuzenskom vzťahu k niekomu, blízky rodom; vlastný, svoj; drahý: r. otec, r-á mať, mater; r. brat, r-á sestra; Vzali si mňa, vzali za syna rodného. (Chal.); expr. r-á strana komunistická; pren. Robotnícka trieda je nám rodnou sestrou a treba ju chlebom podoprieť. (Štítn.);

spodst. rodný, -ého m. zried. pokrvný príbuzný; rodák, krajan: Horšie ako všetka bolesť je poznanie, že je tu ďaleko od rodných. (Laz.) Podkúva kone svojim rodným, podkúva ich kozákom. (Jil.);

spodst. bás. rodná, -ej ž. rodný kraj, vlasť: Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová: moja rodná. (Kost.)

2. prislúchajúci niekomu podľa narodenia: r. dom, r-á obec, dedina, r-é mesto, r. kraj, r-é hory, r-á zem; expr. r. chotár; r-á strecha, r. prah, r-é hniezdo rodný dom, domov; bás.: r-á hruda (Kost.) kraj, kde sme sa narodili, vlasť; Hory, šíre hory — to ich rodné dvory. (Botto) To moje rodné Slovensko, dnes plné plánov, veľkých snáh! (Ráz.-Mart.); r-á reč (r. jazyk) ktorou (ktorým) hovoríme od malička, materinská (materinský); admin. r. list úradná listina, úradný doklad, na ktorom sú zaznačené všetky príslušné dáta o narodení občana; r. list bytu listina, na ktorej sú zaznačené úkony a mená tých, ktorí byt stavali; r-é meno priezvisko; r-é dáta dáta o narodení;

rodne prísl. k 2 zried.: Obrátený čelom k novému Slovensku, rozospieva jeho prítomnosť práve tak rodne a autenticky (A. Mat.) so srdečným vzťahom k vlasti.

rodný príd.
1. blízky rodom, pokrvný, vlastný; príbuzný: Oňi ňeboľi rodní braťia (Valča MAR); Tá céra po ňevlasnom bratovi maminom má náz za rodné sesterňice (V. Maňa VRB); Muj rodni ocedz už umarľi, ta mam ľem očima (Hubošovce SAB); rodna matka (Hubošovce SAB)
2. súvisiaci s narodením; označujúci rodovú al. národnú príslušnosť: Aj mi v ľudovej škoľe, prvá, druhá trieda ešťe sa zhovárala slovenskí, rodním jazikom (Lazany MAR); Potom boli ďevaď rokou dovica a potom sa vidali do ronnej ďeďini (V. Maňa VRB); Mojé najmilšié, rodní kraj a rodní donček, hoci bi ból jako ošarpaní a jakí špatní! (Skala TRČ); Ja še račšej prescahoval do svojoho rodnoho valalu, do Kolbaš (Brezina TRB)
L. rodní list (Dubodiel BÁN) - admin. úradná listina s dátami o narodení občana
3. jzsl ktorý bohato zarodí, prinášajúci hojnú úrodu, plodný: Je to hrózen rítkí, ale není takí zlí, ale velice rodní (Jur p. Brat. BRA); Títo jahodi sú také rodné, dobre rodzá (Kráľová MOD); Katarka je rodné (hrozno), len také neslatké, moselo to tam dlkšé bit (Suchá n. Par. TRN)
L. rodné očko (Ružindol TRN) - vin. viničný puk, z ktorého vyrastá ratolesť s hroznom
4. v spoj. rodná matka anat. maternica: Svojo dzeci ňemaľi, bo kresna buľi chibna, že rodnu matku jej virezaľi (Porúbka GIR); F špitaľu jej vibraľi rodnu matku (Spiš. Štvrtok LVO)

rodný príd
1. kt. je v pokrvnom príbuzenskom vzťahu, blízky rodom, vlastný: ga Girik Nawasky predal sem zemu Fflerku, w ktereg ho slobodne strany swey osoby, mich take dietek y wssech mich rodnych a pokrewnych pratelow, aby vrodzeny pan Vrbanus Kegant vziwal, wladal a drzel (RUŽOMBEROK 1571); za nasseho uredu a sprawowany obcze stalo se urownany a dokonany bratrske medzj rodnymy a wlastnymy bratry Mychalom, Balažom, Matthussom a Pawlom, nebosstjka Jakuba Lacze syny (L. TRNOVEC 1599); My, Yacko Ssepyk, bratr rodny Hassjn, ženy nekdy Demka Alexi, znamo čynime tymto psanim, že čynime wolnym Demka Alexika z Repady, z Hassu, ktera byla zena geho (S. HRHOV 1653 E); naturalis pater: rodny otec (KS 1763)
2. súvisiaci s narodením, prislúchajúci niekomu podľa narodenia, označujúci rodovú príslušnosť: prosapia: pokoleni, rodny kmeň; genitale solum: rodná zem; genitalis hora: rodná hodina hodina narodenia (KS 1763)
L. r. list adm úradný doklad o narodení: žaden vcen, kterj nema dostatečnj rodnj list, k naučowanj nema se prigaty (CA 1656); r-é meno gram zámeno, pronomen: článkowé aneb rodné gména ten, ta, to gedině w prstem vkazowánj se potřebugj (DP 1780); r-é údy anat ženské pohlavné orgány, rodidlá: prwnj djl povčuge o twrdých a měkých rodných vdech, o těhotnosti (ZK 1778)
3. (o rastlinách) prinášajúci úrodu, plody, plodný, úrodný: (stromy) tamtye wssecky rodnye, tieto nektere nerodne yako breza, topol gsau (KoB 1666); swatj Gan Krstitel pripodobniuge čloweka stromu dobremu, stromu rodnemu (KT 1753); fertilis frugum: zbožj rodna; uvifer: hrozeň rodny, plodny (KS 1763)
4. (o človeku) urodzený, vznešený: patricius: pán rodny, urodzeny, dobrého rodu (KS 1763)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RODNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 55×, celkový počet lokalít: 25, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 4×;
MOJMÍROVCE, okr. NITRA – 4×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 3×;
HLINÍK NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
BLATNÉ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 2×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

do svojho rodného mesta dans sa ville natale
od mojej rodnej dediny de mon village natal
rodnom meste slávneho učenca la ville natale du célèbre savant
týchto jazykov rodným jazykom ces langues est la langue maternelle
vierst, od rodného mesta verstes de sa ville natale
v jeho rodnom dome dans sa maison natale
vo svojej rodnej krajine dans son pays natal

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu