Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pre predl. s A vyj.

1. príčinu, dôvod: nepricestoval p. chorobu; nevidí p. tmu; trestaný p. krádež; nahnevať sa p. maličkosť

2. zreteľ: typický p. Slovanov; mať zmysel p. humor; byť p. niekoho vzorom

3. prospech: žiť p. deti, p. rodinu; ubytovanie p. zamestnancov; literatúra p. mládež

4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu; potreby p. domácnosť; poistiť p. prípad poškodenia; umenie p. umenie samoúčelné; účel, cieľ sa pravidelne vyj. predložkou na: modely pre budúcu sezónu, správ. modely na budúcu sezónu

5. väzbu pri slovesách a menách: nechať si p. seba, zašomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant; otázka p. odborníka

pre predl. s A

pre- ‹l› menná predpona s významom pred-, nad-

pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli

2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti

vďaka² (komu, čomu) vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja • zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všade • pre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

pre predl. so 4. p. vyjadruje

1. príčinu, dôvod: Pre nedostatok krmu musel predať voly. (Podj.); trestaný pre krádež; Preňho museli synovia z domu. (Kuk.) Nerukoval, oslobodili ho pre veľký majetok. (Fig.) Cítil sa ukrivdeným, že on vyhrmel pre učňa. (Šolt.) Pre hluk slova nepočul. (Taj.)

2. cieľ, účel: žiť, pracovať pre niekoho; To bude pre Vieru, tá rada číta. (Tim.) V dedine kúpil ovos pre koňa. (Jégé); pre istotu sa spýtam; Zriekla sa pre deti väčšej čiastky svojej porcie. (Zúb.); vozeň pre statok (Jes.); Otec hľadá miesto pre hodiny. (Al.)

3. zreteľ: Pekné zamestnanie pre chlapa. (Chrob.) Nuž nech čaká pre mňa i do súdneho dňa. (Jégé) Peniaze nemali pre nich ceny. (Urb.) Cítil som, že nie som súci pre rodinný život. (Zúb.) Či je to pre gazdu, aby každú chvíľu dvor zametal? (Tim.)

4. predmet: Mohol sa rozhodnúť pre akýkoľvek plán. (Fig.) Necháva si tajomstvo pre seba. (Laz.)

5. kraj. po slovesách pohybu vyjadruje cieľ, účel; po: Museli sme telegrafovať do Budejovíc pre rušeň. (Jes.) Slúžka beží pre zverolekára. (Al.) Ide sa do Brodu pre kanóny. (Ráz.) Poslala sluhu pre Fera. (Jégé) Bežala nocou pre lieky. (Podj.)

pre predl. s A
1. csl vyjadruje príčinu, dôvod: To bou̯ ťäškí puorot, ľebo bou̯ prečäsní, a to ťiež ľen pre robotu (Žaškov DK); To už bou̯ udatí trezd na piatiho januára pre horu tieš, pre drevo (Poniky BB); Ešťe doňedávna mávaľi naši štalanci pre vodu mordu (Čelovce MK); Potom si zmislel a pre tú pitliačinu ušial do Ameriki (Pruské PCH); Hádám ale dva lebo tri roki do hvór nesmel íc pre to pitláctvo (Trenč. Závada TRČ); Februári ná_zali preč pre nemoc, zme ochoreli na červiénku (Bzince p. Jav. NMV); Pre tebe dostal (Chrasť n. Horn. SNV); Pre travu ňevidno toto čudo (Fintice PRE); Ja tam pre sto koruni ňepujdu! (Sobrance)
2. strsl, zsl vyjadruje účel, cieľ: Našä stará mamka pre ňu ľeťela a tá to zava̋zala (Žaškov DK); Vintrtom zme bežale pre vajcia do komore (Čelovce MK); Samo, hibaj pre poplake, škoda ih von vila̋ťi! (Kokava n. Rim. RS); Ket som aj tú zahradu mal, tak son si mislel, jennu-dve rodini fčelí si buden držat pre to opeluvánié (Trenč. Závada TRČ); V dzedzine bol takí masár, utekali potom pre neho (Kostolné MYJ); Jano mosel utekad nazadek pre sekeru a hrnedz rozbit (Ružindol TRN)
3. csl vyjadruje prospech: To zme už museľi voždi fazuľe nakúpiť, abi zme maľi pre tíh ľuďí čo variť, keť prídu (Ležiachov MAR); Običajňe sa brau̯ tag jedon-dva snopi domou pre hit (Lišov KRU); Ag bou̯ dobrej rok, nariasou̯ aj kosienok, to bou̯ dobrej krm pre barance (V. Lom MK); A na ti gački pre chlapcuof, to sme si téš takého úského natkaľi na šes pásen, no (Podmanín PB); A tedi falár aj kravi choval, moselo sa dávat aj seno pre falára (Kostolné MYJ); S teho ranajšého mléka zebrali aj napoledno smotanku a čo bolo dva razi vizbírané, to pre hóferov odnésli (Ružindol TRN); Starosta sebe staňe nastred hiži z ňevescinim pierkom a pita pre mladih dari (Spiš. Tomášovce SNV); S tih bandurok, co navariľi, prepitujem, pre śviňe, ta me takoľ, dzeciska, lupiľi a me jedľi (Tisinec STR); Fše mi priňesla dajake jedzeňe pre dzeci (Čemerné VRN)
4. csl vyjadruje zreteľ: Keť prišla tuhá zima, no to ňebolo pre prasňicu (Ležiachov MAR); Pre hlaz je dobre fujeru oľejom naťierať (Detva ZVO); Pre náz ňemisele sťepke beťi na čerešňiach (Čelovce MK); Ránná cesta bívala pre vos tadeto ge stodole (Trenč. Závada TRČ); Učitel odešél na vojnu a tá škola potom bola pre náz velice bolavá (St. Turá NMV); To bolo pre vinohradníkú velice zle, ked moseli neskoro rezat (Jur p. Brat. BRA); To pre šicke dzeci (pre dievčatá aj pre chlapcov) bul toten rekľičeg i toten čepčik (Baldovce LVO); Aľe to ňe pre človeka! (Fintice PRE); Džbaneg mal uho a na ňim cicek pre dzecko na pice (Rozhanovce KOŠ)
5. zsl vyjadruje prívlastkový vzťah
a. s významom miery: Na zbožié boli štrichi, mój tatko mali takí velikí tan komore, pre osendesád meríc (Nemšová TRČ)
b. s významom času: To sa moselo rostrhovat, to bola taká robota ešče pre júl, lebo gde trošku nechali to rozróst, kafki postahovali fšecko dokopi (Jur p. Brat. BRA)

pre, čes pro predl s A vyj.
1. príčinu, dôvod, kôli niekomu, niečomu: a pakli by kde nan (richtár na dlžníka) pryssel, zeby ho mohl stawiti pro ten dluh a pro ten osud (ŽK 1473); merkugicz, ze gest wecz ani slussna ani sprawedliwa, aby cztyre bratrzi pro gedneho starssyho bratra meli dom y statek utratiti (P. ĽUPČA 1552); radu stareho pro blazna mladeho nezawrhug (BV 1652); slissal fatens, že Mategka Misso y ze ženu zemrely pre falessnu prissahu o Yankovičzovy penize (JASENICA 1704); sskoda tomu zdrawi, syli, ktery pre samu leňiwost gide do chudoby (GV 1755); any nemóhli zlostiwy čzarodewnjci státi pred Moyžissem pre wredi, které na nych byli (KB 1757); cucurrit frigus per ossa: trásel se pre zymu (KS 1763); pre nedostatek potravy a paši 50 kusou statku skapalo (SIHELNÉ 1776 LP)
L. pre (Pána) Boha, pre lásku koho ap. vyj. úpenlivú prosbu, strach, hrôzu, preboha: oni sie obie stranie geden druheho pro Buoh, pro Matku Buozy o rozhnewanie odprosili (ŽK 1501); Janowi Oparelowi poruczam w ochranu manzelku a ditky me a prosym y pro Pana Boha, aby gim nedali krywdy cžynit (ŽILINA 1594); Gežyssi Kryste Paňe, prozby nasse nehodné degž ať gsu wislyssané pro lásku twé Matky ctné (CC 1655); stante, pre P. Boha, mesto horj (KRUPINA 1742); ej, na hore rojownitsek, porubani muj Jositsek, jaj, pre Boha žiweho, ngezabitgeže mi ho (CPM 1768)
2. účel, cieľ al. prospech: my pro pewnost a gistotu wieczy w knyhi nasse gsmie kazaly a take prziwolene daly (ŽK 1488); pro potwrzeny teyto kupi a pewneyssyho zgednany lidkupp nalili (P. ĽUPČA 1563); werym, ze to pre mne udelate (H. BEŇADIK 1579); kupili sme pre kuchinu gednu diessku masla (ŽILINA 1609); sito pre muku no 1 (BECKOV 1643); policza pre miszi no 1; kadeczky pre kapustu no 2; kadeczkj pre lichwu no 2 (TRENČÍN 1647); dlhj plašt pre dežd (KoB 1666); yak pre mna, tak take pre čželed mogu ya parteku brala sem (P. PODHRADIE 1685); za powrazy na hodiny pre pondusi 2 fl (ŽILINA 1712); zeme wipitaly sme od Geho Milosti pre nassu obecnu potrebu siati (D. LOM 1731); deň swátečny pre čloweka učiňeň gest a ne člowek pre deň swátečny (KB 1756)
3. (hmotný) cieľ, kto, čo má byť získané: tehda mne posylali pre bratra geho Ondrege do Thayowa (P. ĽUPČA 1540); drabow na Boczu poslaly pre Kosowho zeta (BOCA 1588); Obertmeser yssel do Bystrycze pro ty penyze (s. l. 1591); Matiass yssiel pre madokiss (VLKANOVÁ 1634); kdi pre zwonika chodili, dal pan richtar na kelčik d 48 (ŠTÍTNIK 1657); drabu Janowy pre maslo chodicimu d 12 (KRUPINA 1706)