nakladanie -nia s.
nakladanie -nia s. 1. ▶ umiestňovanie tovaru, materiálu na dopravný prostriedok s cieľom prepravy; syn. nakládka: rampa určená na bočné n.; v prístave začali s nakladaním; straty batožiny sú spôsobené neprofesionalitou pracovníkov poverených triedením a nakladaním 2. i práv. (i s čím) ▶ zaobchádzanie s niečím podľa istých pravidiel al. podľa predpisov: nehospodárne n. s peniazmi; zásady pre n. s majetkom obce; koncepcia nakladania s odpadovými vodami; Úrad podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za neoprávnené nakladanie s odpadmi. [Sme 2009] 3. kuch., potrav. ▶ konzervovanie potravín naložením do slaného al. sladkokyslého ochuteného roztoku v sklených al. keramických nádobách: koreniaca zmes na n.; čerstvú zeleninu možno spracovávať mrazením, sušením a nakladaním; sud vyutierali a začali s nakladaním ▷ ↗ i nakladať
nakladanie [-ie, -í] s 1. nakládka: Ambruss Jozef pry cysarskich ssifuw nakladany a dole skladany sa pridržiawa (Kur 18. st) 2. (o železiarskom výrobku) predlžovanie privarením, navarením ďalšej časti: od swornja nakladany den 24 (TRENČÍN 1651); Wrankowy od nakladania poweternika hodin meskich swim zelezom dano fl 1 den 25 (ŽILINA 1707) 3. s čím zachádzanie, zaobchádzanie s niečím: po treti trpel Kristus Pan w osobe Jana Krstitele stranj nakladanj z hlawu geho (CS 18. st)