veriť nedok.
1. byť presvedčený o jestvovaní niekoho, niečoho: v. na sny, na duchov; v. v zázraky, na zázraky i pren. pripúšťať nemožné; v., že vo vesmíre je život
2. náb. byť presvedčený o jestvovaní Boha a slobodne súhlasiť so všetkými pravdami, kt. zjavil; mať náboženskú vieru, byť veriaci, op. neveriť, byť ateista: v. v Boha, v. vo večný život; celá rodina v-í
3. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu v., hovorí pravdu; nev-í mu ani slovo; ja tým rečiam nev-m
4. dôverovať: viac v-í cudzím ako svojim, slepo v. každému
5. dúfať: pevne v-m, že nakoniec zvíťazíme
6. hovor. v zápore s neurč. má modálny význ., nebyť schopný, nemôcť: nev-í sa už dočkať konca
● sýty hladnému, lačnému nev-í; nev-l vlastným očiam, ušiam bol prekvapený, čo vidí, počuje
veriť sa nedok. prisahať sa, zaverovať sa, zaprisahávať sa, božiť sa: v-l sa, že neprekročí prah toho domu