podobať sa nedok. byť podobný: syn sa p-á matke, na matku
● p-jú sa ako vajce vajcu sú rovnakí
podobať sa -bá sa -bajú sa -baj sa! -bal sa -bajúc sa -bajúci sa -banie (sa) nedok.
podobať sa mať niečo (podobu, výzor, vlastnosti) približne zhodné s iným, s inými • byť podobný • byť ako • ponášať sa: syn sa podobá, ponáša na otca, je ako otec, je podobný otcovi • zried. zanášať sa: zanáša sa na starú matku • pripomínať (vyvolávať v niekom predstavu niekoho, niečoho podobného): stavba pripomína čínsku pagodu
podobať sa, -á, -ajú nedok. (komu, čomu, zried. i na koho, na čo) byť podobný niekomu al. niečomu: p. sa otcovi, matke; Jeho krok sa viac podobá skoku. (Kuk.) Miazga podobala sa mlieku. (Ondr.) Má len pol roka a už sa to podobá na človeka. (Kuk.) Podobáme sa na šajku zbojníkov. (Jes.); expr. p. sa jeden na druhého ako vajce vajcu veľmi, celkom
podobať sa nedok. 1. byť podobný: Ten chlapčisko sa na starú mať podobá (Ležiachov MAR); Tak sa podobajú na seba, že ih aňi ňerozoznáš (Mur. Lehota REV); Medzi tím černím a červením ešče ón neból ani čérní ani červení, ón sa podobal jako čérní kón, ale neból čisto čérní (Modranka TRN) F. to sa ťi tak podobá! (Socovce MAR) - to je pre teba príznačné 2. pozdávať sa, páčiť sa: Jedni okuľiare sa mi ňepodobaľi, aľe druhé sa mi popadľi (Blatnica MAR); Tota vec śe mi jakośka ňepodoba! (Kanaš PRE)
podobať sa ndk 1. komu páčiť sa, pozdávať sa niekomu: czlowieka, kteryz by se ginssiem rukogmiem zdal a podobal (ŽK 1469); abi to, czo se tobe libi a podoba, y ginim se libilo a podobalo (TC 1631); pospolitj lide stogj na placu a plesagj rukama, kdy se gjm netco podoba (OP 1685); aby zakrit a budinek, gaki se gim podobat bude, na gegich chasen wibudowat daly (PREŠOV 1714); placet: libj se mi, chce se my, podobá se my; non est mei stomachi: nepodobá se my (KS 1763) nechutí 2. k čomu byť podobný niečomu: dewaternyk podoba se k zemežlučy; hady trank podoba se k gelenymu tranku (HL 17. st)