Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nespokojný príd. kt. pociťuje neľúbosť, prejavuje nesúhlas: n. zákazník, n. s výsledkom;

nespokojne prísl.;

nespokojnosť -i ž.: prejavy n-i

nespokojný -ná -né 2. st. -nejší príd.

nespokojný -ná -né 2. st. -nejší príd. (i s kým, s čím) ▶ pociťujúci al. prejavujúci nespokojnosť, nesúhlas, neľúbosť s daným stavom; svedčiaci o tom; op. spokojný: n. volič, spotrebiteľ; nespokojné hlasy občanov; sťažnosti nespokojných zákazníkov; byť večne n. s niečím; bol so sebou n.; funkcionári klubu sú nespokojní s trénerom; rastie počet nespokojných zamestnancov; Je čoraz nespokojnejšia, nemôže si na horniaky zvyknúť. [V. Šikula]

mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne al. trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom • namrzený • rozmrzený • expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár • podráždený • nevrlý • kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec • rozladený • nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná • neprívetivý (op. prívetivý, milý) • nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad • expr.: ufrflaný • ofrflaný • uhundraný • ohundraný • ududraný • odudraný • ušomraný • ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný! • omrnčaný • umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati) • omrzený • nár. omrdený • expr. zastar. obidný (Kalinčiak)

2. p. nepríjemný

nespokojný ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas; svedčiaci o tom (op. spokojný): nespokojní zákazníci; byť nespokojný s obsluhou; ozval sa nespokojný piskot • rozladený • rozčarovaný (neuspokojený v istom očakávaní): rozladení, rozčarovaní voliči; som rozčarovaný tvojím správaním • nepokojný: nepokojný život • ahasverský • ahasverovský (večne nespokojný): ahasverská povaha • pobúrený (veľmi nespokojný, až nahnevaný): reakcie pobúrenej verejnosti

sklamaný ktorému sa nesplnili očakávania al. ktorému sa nepotvrdila doterajšia dobrá skúsenosť; svedčiaci o tom • rozčarovaný • zried. rozčarený: diváci odchádzali z predstavenia sklamaní, rozčarovaní (op. nadšení); hovorila sklamaným, rozčarovaným hlasom • nespokojný (ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas): nespokojný s hodnotením; po porade sedeli sklamaní, nespokojní

nespokojný príd. ktorý nie je spokojný, pobúrený, búrlivý, búriaci sa, nepokojný: n. človek; n. živel (Urb.); n-á tvár, n-é srdce, n-á krv; mať n-é svedomie;

nespokojne prísl.;

nespokojnosť, -ti ž.

nespokojný príd. ktorý sa nestotožňuje s daným stavom; nepokojný; ktorý prejavuje nesúhlas: Ľebo tá sviňa bola ňespokojná, grúľila, žraď ňekcela (Ležiachov MAR); Taká som nespokojná, kim se nevrátí (Rochovce ROŽ); Pravdaže son ňespokojní s takóv plácóv! (Lapáš NIT); nespokojne prísl.: Dne_som nespokojnéši spal ako fšera (Kameňany REV)

nespokojný príd
1. nestály, stále sa pohybujúci, menlivý, neuspokojený: kozlyatko nespokogne a trklawe (KoB 1666); w pominule nespokojne časy (Z. PODHRADIE 1715); (hriešnik) sweho kata, sweho ukrutneho čerwa, to gest nespokogne swedomi zle ze sebu nosi (MS 1758); irreqvietus: nespokógni, neustály, neprestály; ventosus: nestály, netrwaly, nespokogny; petulans: rozpústily, lahkomyslny, nespokogny; adolescentia fervida: nespokogná mladost; somni tumultuosi: nespokogné snj (KS 1763); (duša) rozdelená prez mnohé láski wssade nespokogná, nikdy bezpéčná (BlR 18. st)
2. prudký, búrlivý: more gest welmi nespokogne, burliwe a nebespečne (MS 1758); nespokogny a mrcha čzlowek y zločinec; gazda gest burliwiho a nespokogneho žiwota (PUKANEC 1787); čo nespokógného, čo nasylného, čo búrliwého gest, smrt uspokoguge (BlR 18. st)
3. (o človeku) zlý, zlostný, neznášanlivý, hašterivý, klebetný: oddalytze se vsitzi vi od ottza preklyáté i zlé szlúsi nyeverné, nyeszpokojné zloszné národi, tsom vasa jeszt záplata, peklo, oheny vetsni (HPS 1752); Palka gest žena nespokogna, zwadliwa (TURIEC 1762); discordialis: neswórny, nespokógny, swawólny, dohadowny; ardelio: pletkár, klebetnjk, nespokógny člowek (KS 1763)
4. (o reči) nevhodný, nemiestny; ostrý, uštipačný: triscurria: nespokogné, wssetečné reči; importunus: neprjhodny, nespokógny (KS 1763); slowa twé nenawistnú kusaňliwost a bodláče nespokógné nech nemywagú (BlR 18. st); subst n. m kto je nestály, neuspokojený: nespokogný toľiké beru ženi, koľike wižiwiti úfagú (BN 1790); -e prísl k 2, 3: perplexe: nespokógne, rozbrogňe; turbide: neporádňe, nespokogňe, búrliwe, swádliwe (KS 1763); k 4: častég w rade nespokogne do geho rečy se wtyral (PT 1778); -osť ž
1. nestálosť, menlivosť, neuspokojenosť: inqvietudo: nespokógnost, nepokog (KS 1763); zpredku mlčala gsíce, twári nisstmeňég ňespokognosťú dosť znamenala, že ňegsú gég wďačné reči geho; oči jeho úduw ňespokojnosť znamenali (BR 1785); starost, která nespokognost priwáďati priwjkla (BlR 18. st)
2. silný nepokoj: perturbo: wélmy búrjm, nespokognost, kryk, pokryk činjm (KS 1763); w domě, w kterem zlý duchowé nespokognost činili (ST 1797) vyčíňali
3. neznášanlivosť, hašterivosť: stomachor: hňewám sa, nespokognost, swawolnost činjm (KS 1763); (vladár) nemohuce nezpokognost bratra dále snésti (VP 1764)