Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

navigácia -ie ž.

1. vedenie plavidiel, lietadiel po určenej trati a určovanie ich polohy

2. vedenie správnym smerom v zložitej situácii: n. auta vo veľkomeste; publ. n. spoločnosti;

navigačný príd.: n. prístroj

navigačný -ná -né príd.

navigačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s navigáciou, vedením plavidla, lietadla al. automobilu po stanovenej trase, určovania jeho polohy, rýchlosti, času do cieľa a pod.; používaný pri navigácii: n. prístroj; navigačné zariadenie; navigačné pomôcky, pokyny; navigačná družica umelá družica Zeme určená na navigovanie na povrchu Zeme; n. softvér; hlasová navigačná aplikácia do mobilného telefónu; dopustiť sa navigačnej chyby; holuby majú dobré navigačné schopnosti □ dopr. satelitný navigačný systém navigačný systém používaný na určenie okamžitej polohy a poskytujúci presné časové údaje takmer kdekoľvek na Zemi pomocou zostavy satelitov na obežnej dráhe
2. ▶ slúžiaci na navigovanie, vedenie niekoho v neznámom prostredí k stanovenému cieľu, al. na usmerňovanie, usmernenie niekoho v zložitej, neprehľadnej situácii a pod.: smerové navigačné tabule v meste; Naše riešenie poskytne široké spektrum informačných a navigačných služieb pre návštevníkov šampionátu. [HN 2005]
3. inform. ▶ súvisiaci s navigáciou, umožňujúci rýchlu orientáciu využívaním hypertextových väzieb na pohyb medzi časťami jedného dokumentu: navigačné menu; navigačná lišta na webovej stránke

navigácia -ie ž. ‹l›

1. dopr. vedenie lodí, automobilov al. lietadiel po stanovenej trase a určovanie ich polohy

2. ekol. schopnosť živočíchov riadiť smer pohybu pri ťahoch

3. vod. upravený breh rieky, upravená hrádza;

navigačný príd.: n-é prístroje; n-é lodné svetlá;

navigačne prísl.: n. viesť lietadlo

navigácia, -ie ž. náuka o vedení a riadení plavidiel; vedenie, riadenie plavidla (zried. i lietadla);

navigačný príd.: n-é prístroje; n. dôstojník určujúci polohu lode, riadiaci smer plavby