hmlovitý príd. podobný hmle: h-é mračná
hmlovitý -tá -té príd.
hmlovitý -tá -té príd. 1. i astron. ▶ podobný hmle, zhusteným vodným parám: h. zvyšok supernovy; hmlovitá obálka okolo jadra kométy; hmlovité oblaky; drobný dážď vytváral hmlovitú clonu; Sivé ráno, ovinuté rednúcim hmlovitým oparom vlhkého jesenného ovzdušia, pokojne ležalo medzi domami. [P. Andruška]; Pretože ide o hmlovitý neostrý objekt, na to, aby ste ho mohli vidieť, potrebujete čo najmenej rušivého svetla. [Sme 1996] 2. zried. ▶ nie dosť jednoznačne určený, hmlistý, nejasný, nezreteľný: hmlovitá predstava; hmlovitá postava; Oči mu zahaľoval akýsi hmlovitý závoj. [Ľ. Zúbek]
hmlistý 1. zatiahnutý hmlou, ponorený v hmle • zahmlený: hmlisté, zahmlené horské údolie • hmlovitý • hmlový: hmlovité, hmlové svetlo; hmlovitý, hmlový opar • kalný: kalné ráno • pren. pomútený
2. p. nejasný 2
hmlovitý príd. podobný hmle, pripomínajúci hmlu: h-é mraky;
pren. zried. ako v hmle, nejasný, neurčitý, nezreteľný, hmlistý: Jeho zotretá tvár bola mdlá a hmlovitá. (Bod.);
hmlovite prísl.;
hmlovitosť, -ti ž.