dôveryhodný príd. hodný dôvery, spoľahlivý: d. známy;
dôveryhodne prísl.;
dôveryhodnosť -i ž.
dôveryhodný -ná -né 2. st. -nejší príd.
dôveryhodný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý vzbudzuje dôveru, ktorému možno dôverovať, na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť; syn. spoľahlivý, vierohodný: d. partner; dôveryhodné informácie, závery; dôveryhodná kontrola; d. postoj; dôveryhodné svedectvo; d. zjav, výzor; dôveryhodná tvár; najdôveryhodnejší politik; považovali ho za dôveryhodnú osobu; dozvedieť sa niečo z dôveryhodných prameňov, zdrojov; V očiach, v pohyboch, vo všetkom, čo robila, mala čosi dôveryhodné, materské, nežné. [P. Andruška]
dôveryhodný p. spoľahlivý, hodnoverný
hodnoverný ktorému možno veriť; ktorý je hodný dôvery • vierohodný • zastar. vieryhodný: hodnoverná, vierohodná osoba; hodnoverné, vierohodné dôkazy • autentický (ktorému možno veriť pre jeho pôvodnosť, pravosť): ponúknuť divákom autentické zábery; autentické dokumenty • dôveryhodný • spoľahlivý: dôveryhodné, spoľahlivé svedectvo
spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky
vierohodný, star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať • hodnoverný • dôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovník • spoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údaje • istý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správy • zaručený: zaručené informácie • nepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak choroby • bezpečný: bezpečný dôkaz viny • nesporný: nesporné fakty • nepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné
dôveryhodný príd. hodný dôvery: d. človek;
dôveryhodnosť, -ti ž.