Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

abstrakcia -ie ž.

1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.

2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.

3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;

abstrakčný príd.: a. postup, proces

abstrakcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

abstrakcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ myšlienková činnosť, pri ktorej sa zisťujú všeobecné, podstatné vlastnosti javov, abstrahovanie; syn. zovšeobecňovanie; op. konkretizácia: schopnosť abstrakcie; a. v myslení
2. ▶ výsledok abstrahovania: matematická a.; priestorové, maliarske abstrakcie; systém poznatkov a abstrakcií; Plagát je veľká skratka, abstrakcia hlavnej idey. [LT 1998]; výtvar. geometrické abstrakcie abstraktné geometrické umenie prvej polovice 20. stor.
3. ▶ niečo neskutočné, od života vzdialené al. neexistujúce; syn. fikcia: bola to číra a.; lety do vesmíru už nie sú abstrakciou

abstrakcia -ie ž. ‹l›

1. myšlienkový proces odlučujúci odlišnosti a osobitosti a zisťujúci všeobecné, podstatné vlastnosti a vzťahy; na tom založená forma poznania

2. pojem ako výsledok tohto procesu

3. niečo neskutočné, neživotné, od skutočnosti vzdialené, nejestvujúce: to je číra a. fikcia;

abstrakčný príd. k 1, 2: a. pochod;

abstrakčnosť -ti ž.

abstrakcia p. idealizácia

idealizácia filoz. tvorenie ideálneho pri zobrazovaní sveta, idealizovanie • abstrakcia: bod je idealizácia, abstrakcia

abstrakcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.

1. (bez mn. č.) filoz. odhliadnutie od nepodstatných znakov skúmaného javu v procese poznávania, aby sa utvoril všeobecný pojem; tvorenie pojmov;

2. pojem ako výsledok abstrakcie;

3. zried. niečo neskutočné, neživotné, neexistujúce;

abstrakčný príd.: a. postup, proces