zbiť -je -jú dok.
1. (zatlčením klincov) spojiť dohromady; takto zhotoviť, stĺcť, pozbíjať, zhlobiť: z. klincami dve laty; búda z-tá z dosák
2. údermi pozrážať na zem, stĺcť, postĺkať: ľadovec z-l obilie, z. palicou orechy
3. údermi spôsobiť bolesť, ubiť: z-li ho do krvi, na smrť
● expr. cítiť sa ako z-tý pes veľmi zle;
nedok. zbíjať -a
1. k 1, 2
2. prepadať a násilím brať; v min. takto prejavovať odpor proti vrchnosti: z. pocestných; z-nie zbojníkov
3. odlamovať vrstvy horniny: z. zbíjačkou uhlie
// zbiť sa nahromadiť sa na 1 mieste: ľudia sa z-li do polkruhu; ovce z-té dohromady;
nedok. zbíjať sa