vravieť -í -ia nedok. hovoriť (význ. 1 – 6): v. pravdu; neviem, čo v-š; poslúchni, kým ti pekne v-m; čo na to v-l? ako reagoval? fakty v-ia (jasnou rečou); inštinkt mi v-í, že sa čosi stane; často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: bolo ich, ako v-m, veľmi veľa; ako sa v-í, menej je viac
● škoda v. výraz rezignácie; o tom ani nev-iac to je samozrejmé; hluchému darmo v-š; to mi nič nev-í nič mi to nepripomína; zlé jazyky v-ia ohovárajúci ľudia; → reči sa v-ia, chlieb sa je;
nevraviac o predl. s L nehovoriac o: (má) slabý výkon n. o kvalite;
opak. vravievať -a