spadnúť -e -ú -dol dok.
1. padnúť (význ. 1): s. z rebríka, zo stromu, z koňa; s. na rovné nohy; hovor. s. na nos dolu tvárou
2. (o daždi, snehu ap.) napadnúť (význ. 1): s-l prvý sneh, s-té zrážky
3. klesnúť (význ. 1), padnúť: hlava mu s-la na plecia; opona s-la i pren. je koniec; očká na svetri s-li uvoľnili sa porušením úpletu
4. rozpadnúť sa, zrútiť sa: s-la nám strecha, chalupa na s-tie
● expr.: čo z neba, z duba, z hrušky, z mesiaca s-l? je taký nevedomý, neinformovaný? div že z → nôh nes-l, skoro z → nôh s-l; srdce mu s-lo za → sáru; s-l mu → kameň zo srdca; koruna by mu nespadla z hlavy nestratil by vážnosť, dôstojnosť ap.; ťarcha, únava, starosť mu s-la z pliec veľmi sa mu uľavilo; nikto učený z neba nes-l každý sa musí učiť; → jablko nes-e ďaleko od stromu