noška p. nôžka
noška ž. 1. zsl plachta s popruhmi na nosenie nákladu na chrbte i jej obsah: Nésla takú hrubú nošku sena, že ju spod ňí nebilo vieru ani vidzet (Dúbravka BRA); Za štiri roki nemohla šati zebrad ani do jednéj noški, tag bola oblečená (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Šikovno som nazbiérala nošku planék (Chocholná TRČ); Išla na jarmek z noškú (Prosné PB) 2. čiast. zsl vrece z jemnejšieho plátna (na múku, zrno, na sečku) i jeho obsah: Každú jeseň ocedz doviezól zván soľi a dve noški núlovéj múki (Brvnište PB); Tu aj takí žili, čo si nošku zbožá prehodel ces chrbád a taho do mlína (Trenč. Závada TRČ); noškový príd. k 1, 2: Rolníg mav prec cebu uvázanú noškovú plachtu (Trakovice HLO); Robotní den ženi na chrpte nosili noški, to mali v noškovéj plachte noškoví koš a v nom niésli do Vrbového volačo predat (Šípkové PIE)
noškový p. noška