oblapiť dok. obomknúť: o. rukami strom; expr. objať: o. dievča okolo pása; o-li sa a tak šli;
nedok. oblápať -a
oblapiť -pí -pia oblap! -pil -piac -pený -penie dok.
oblapiť sa -pí sa -pia sa oblap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie (sa) dok.
oblápať -pa -pajú -paj! -pal -pajúc -pajúci -paný -panie, oblapávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, oblapovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. 1. (čo) ▶ rozopätými rukami, dlaňami, prstami držať, chytať, zovierať niečo dookola, obopínať: o. si skrčené kolená; jeho ruky oblápajú drevo i nástroje tvrdo a isto; rukami oblapával kmeň stromu; držal súpera v zovretí, oblapujúc mu krk; Sedel za dlhým stolom pod rozložitým šiatrom a prstami oblápal vysoký pohár, do polovice naplnený vínom. [J. Štiavnický]; S bolestným úsmevom si oblápala požehnané brucho. [P. Jaroš] 2. trochu expr. (koho, čo (okolo čoho)) ▶ chytať, držať, obopínať rukami, obyč. okolo pliec al. okolo pása, a tak k sebe pritískať, zovierať v náručí, objímať: srdečne oblápa, oblapáva, oblapuje kamarátov; pevne ju oblápal okolo drieku; dieťa tuho oblápalo matku okolo krku; deti sa naňho neustále vešajú, oblapujú ho; oblapuje mi plecia, premeriava si ma; Martinovi sa nechcelo veriť, že tu ešte nedávno vyspevovali po nedeľnom obede a oblápali otca. [R. Čižmárik]; Dcéra pustila sa do plaču, vnučka začala ma oblápať, zať chodil urazený. [M. Jančová]; pren. Oblápal ich hnev, zvedavosť a des, rýchle sa musel rozhýbať a nejako rozhodnúť, či už tak, alebo onak. [L. Ballek] 3. expr. (koho, čo; ø) ▶ dotýkať sa niekoho na intímnych miestach, obyč. nevhodne, nedovolene, proti jeho vôli, často pri prejavoch náklonnosti; syn. obchytávať: o. dievčatá; neustále ma chytá a oblápa; začal ju bozkávať a o.; rukami jej oblapával zadok; Celkom je inakší ako druhí mládenci, žartuje, ale nevysmieva sa, do očí hľadí, ale neoblápa. [J. Gavalcová]; A keď sa kedy-tedy podpil, škeril sa na ňu krvavými očami, štípal ju do bokov a chamtivo jej oblápal prsia. [A. Chudoba] ▷ dok. k 1, 2 ↗ oblapiť
oblapiť -pí -pia oblap! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (čo) ▶ rozopätými rukami, dlaňami, prstami chytiť, zovrieť niečo dookola, obopnúť, obchytiť: o. protivníkovi hrdlo; oblapil strom oboma rukami; pevne si oblapila kolená; skrehnutými prstami sme oblapili hrnčeky pariaceho sa čaju; Priložil si okarínu k ústam, oblapil ju dlaňou, a ako fúkal, tak prstmi zakrýval a odkrýval dieročky. [H. Zelinová]; Hodila sa na kolená a vášnivým a divým pohybom oblapila hrob rukami. [KŽ 1959] 2. trochu expr. (koho, čo (okolo čoho)) ▶ chytiť, obopnúť rukami, obyč. okolo pliec al. okolo pása a tak k sebe pritisnúť, zovrieť do náručia, objať, obchytiť: tuho, silno o. matku okolo pliec; tanečník oblapil dievčinu okolo drieku, pása; nežne mu oblapila hrubé ramená; zozadu ho pevne oblapil a vytisol mu zbraň z ruky; Nevedela sa upokojiť, hoci ju oblapil a privinul k sebe, aby jej dodal trochu odvahy a istoty. [J. Sedlák]; Oblapil koňa okolo krku a rozkričal sa. [L. Ballek]; Na hostine sa obaja kamaráti oblapili, pobozkali a všetko si odpustili. [A. Habovštiak] ▷ nedok. ↗ oblápať, oblapávať, oblapovať
objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromu • obtúliť • obchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺp • fraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krku • vyobjímať • expr. vyoblápať • zobjímať • vystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúča • expr.: potuľkať • pomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímať • pooblápať (viac ráz al. postupne objať)
p. aj pritúliť
oblapiť p. obomknúť, objať
obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)
obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromu • obopäť • obopnúť • obomknúť • oblapiť • obchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami
2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúť • pochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumom • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematiku • zmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie
3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3
oblapiť, -í, -ia dok. (koho, čo) obomknúť (obyč. rukami al. dlaňami), ovinúť ruky al. dlane okolo niekoho, niečoho, objať: o. niekoho okolo pása, okolo hrdla; Mať oblapila chlapca, ktorý začal ešte väčšmi plakať. (Kuk.) Oblapí mu hlavu a bozkáva. (Tim.) Zásterku oblapí oboma rukami dotuha. (Ráz.) Dlaňami oblapil strom. (Ondr.); pren. Nepokoj oblapil ho celého (Tim.) opanoval, zachvátil;
nedok. oblápať, -a, -ajú, zried. oblapovať, oblapávať i oblapúvať, -a, -ajú
|| oblapiť sa obomknúť sa rukami al. dlaňami navzájom, ovinúť ruky okolo seba navzájom, objať sa: Oblapili sa a tak kráčali. (Skal.) Oblapili sa okolo hrdiel. (Gráf);
nedok. oblápať sa, zried. oblapovať sa, oblapávať sa i oblapúvať sa
oblapiť dok. csl ovinúť ruky okolo niečoho, niekoho, objať: Oblapiľi sa kolo krkou a poboskaľi (Mošovce MAR); Tam našel ovečku, ležala f poľi, sadnul si ku ňej, oblapil hu (Zubrohlava NÁM); Tag hu oblapel, že ňemohla lapi_dich (Zborov n. Bystr. KNM); Oblapil ju okolo pásu (Bošáca TRČ); Dzeci oblapiľi matku i ňechceľi ju puśčidz ot_sebe (Dl. Lúka BAR); A tag bulo veľike oblapjaňe, bo śe lučiľi (Kendice PRE)
oblapiť dk koho obomknúť (obyč. rukami), objať niekoho: (Záborský Pavol) p. Dlholuczkeho oblapil a tak ho na zem pod seba hodil (DRAŽKOVCE 1727); syn čloweka mluwity bude k tebe, hrysniku, žebi tebe z obidwoma rukami oblapil a tak oblapeneho napomenul (SJ 18. st); oblápať, oblapovať ndk: amplector: obgjmam, oblapugem; complector: oblápugem, obgjmam (KS 1763); x. pren tito gsu bohatí, který kragnu oblapugu, do statkuw ukrutne wpadagu, awssak nicmeneg sami chudy zlodegmy sa menugu (SJ 1764) krajiny sa zmocňujú; oblapiť sa dk objať sa (ako prejav úcty al. lásky): inter se complexi: mezy sebú sa oblapili, obgali (KS 1763)