zísť sa2 zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u; z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si
zísť1 zíde zídu zíď! zišiel dok.
1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku; z. zo stromu zliezť; z. z bicykla; z. z vlaku vystúpiť; z. z postele vstať
2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka; z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa
3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la
● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si; z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; z-e z očí, z-e z mysle;
nedok. schádzať1 -a, schodiť2
// zísť sa1
1. dostať sa do vzájomnej blízkosti, stretnúť sa: z. sa s priateľmi; má sa z. s dievčaťom má schôdzku
2. zhromaždiť sa, poschádzať sa: z. sa na kongres, z. sa na zasadnutí; z-li sme sa tu, aby sme spor doriešili;
nedok. schádzať sa, schodiť sa
zísť2 zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;
nedok. schádzať2 -a, schodiť3