odoprieť -ie -ú dok. odmietnuť (význ. 1): o. učiteľovi poslušnosť, o. splniť sľub, nemôže mu o.;
nedok. odpierať, odopierať -a
// odoprieť si odrieknuť si niečo, vzdať sa, zriecť sa (niečoho príjemného): o. si cigarety;
nedok. odpierať si, odopierať si