Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;

pren. expr. živ. mn. -i vypínavý muž: k. a sliepka, k. bažanta, k. kikiríka

● červený ako k. od hnevu; dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti; expr. červený k. na streche požiar;

kohútí, kohutí príd.: k. spev, k-ie zápasy;

kohútik -a m.

1. mn. N a A -y zdrob. ku kohút: k-y a sliepočky

2. i kohút uzáver vývodu kvapaliny al. plynu v potrubí: vodovodný k.; uzavrieť hlavný k.

3. súčiastka spúšťacieho mechanizmu niekt. strelných zbraní: stisnúť k.

4. vlasy dieťaťa vyčesané dohora: urobiť (dieťaťu) k., k-ka;

kohútisko -a -tisk s. i m. zvel.

kohútí, kohutí L -ťom -tia -tie príd.

kohútí L -ťom -tia -tie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kohúta¹, samca kury; pochádzajúci z kohúta¹: k. hrebeň; kohútie ostrohy; k. spev; kohútia farma; perá z kohútieho chvosta; z dvorov sa ozýva kohútie kikiríkanie; kohútie zápasy ↗ i lexikalizované spojenie □ star. šport. kohútia váha hmotnostná kategória boxerov (do 54 kg), vzpieračov (do 56 kg) a zápasníkov (do 57 kg), bantamová váha al. hmotnosť □ kohútie zápasy tradičná hra, pri ktorej trénované kohúty špeciálneho plemena bojujú medzi sebou na život a na smrť (v mnohých krajinách zakázaná)
2. ▶ pripravený z mäsa kohúta¹: k. paprikáš, perkelt; kohútia polievka, pečienka
3. expr. ▶ pripomínajúci kohúta¹ (výzorom, vlastnosťami): k. účes vyčesaný dohora; pyšný k. krok; kohútia povaha vypínavosť; má kohútie srdce je smelý, bojovný □ kohútia stopa a) vzor látky pripomínajúci odtlačok nohy kohúta b) vejárik vrások okolo oka

kohúť¹, -a, mn. č. -y m.

1. samec kurovitých vtákov (sliepky, jarabice, bažanta, tetrova ap.): plemenný k., vykŕmený k., kikiríkanie, spev k-a; zarezať k-a; galský k. symbol Francúzska

● bijú sa ako k-y o dvoch ľuďoch, ktorí sa často bijú; o veľkých bitkároch; nasršený ako k., červený ako k. od hnevu; dva k-y al. dvaja k-i na jednom smetisku o súperoch; červený k. na streche požiar: Bežte domov, lebo vám červený kohút na streche zakikiríka (Vaj.) chytí sa dom. Už aj na streche kaštieľa sedel červený kohút (Urbk.) horelo;

pren. zosob. mn. č. -i a) záletný muž, sukničkár: Gróf bol hrozný kohút, každá peknejšia ženská musela byť najprv jeho. (Karv.); b) o človeku, ktorý sa ľahko necháva uniesť hnevom: Chlapci obstanú dvoch napaprčených kohútov (Al.) bijúcich sa chlapcov; c) o pyšnom, nafúkanom človeku: Ešte pred rokom sa musel plaziť po bruchu a teraz pozri — aký kohút. (Min.)

2. zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra do komína; plechová ozdoba na strechách znázorňujúca kohúta;

kohútí, -ia, -ie príd. k 1: k. spev s. kohútov; k-ie pero z chvosta kohúta; k-ie zápasy z. kohútov, obľúbený šport v niektorých krajinách; šport. k-ia váha ľahká váha v boxe;

kohútik¹, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.

kohútí i kohúťací príd. v dvojslovnom názve rastliny: kohúťie perá (Ležiachov MAR), kohúcí hrebeň (Sotina SEN), kohúti hrebeň (Trenč. Závada TRČ), kohúťací hrebeň (Dol. Tisovník MK) - bot. plamenník hrebenistý (Celosia cristata)