obojstranný príd. kt. je na obidvoch stranách: o. šev, o. zápal; o-á spokojnosť; o-á dohoda vzájomná;
obojstranne prísl.
obojstranne prísl. 1. ▶ na oboch, obidvoch stranách, bokoch al. koncoch: o. zväčšené lymfatické uzliny; o. perforovaný kinofilm; nôž s o. zbrúseným ostrím; nástroje s obojstranne opracovanými hrotmi [Slovensko I 1978] 2. ▶ z oboch, obidvoch strán, plôch (predmetu): o. popísaný list papiera; o. potlačená tkanina; o. použiteľný matrac; plátky mäsa o. naklepeme 3. ▶ pre obe, obidve zúčastnené strany; medzi obidvoma zúčastnenými stranami; z obidvoch zúčastnených strán, vzájomne, dvojstranne: o. prospešná spolupráca; o. prijateľné riešenie; uzavrieť o. výhodnú zmluvu; náš rozhovor bol plodný a o. inšpirujúci; diváci videli o. útočný, kvalitný hokej, zápas; Uzavreli obojstranne zištné manželstvo. [J. Lenčo]
obojstranne 1. porov. dvojstranný 2. p. vzájomne
vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovali • spolu: spolu sa rozprávali po nemecky • obojstranne • kniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchod • recipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhali • zastaráv. vospolok • kniž. zastar.: vospolne • vzájom
obojstranný príd.
1. ktorý je na oboch stranách, ktorý sa koná po oboch stranách, týkajúci sa obidvoch strán: o. zápal pľúc; o. klin, o. nôž, o. čakan upravený na prácu z oboch strán;
2. týkajúci sa súčasne oboch strán, vzájomný: o-á dohoda, o-á dôvera, o-á láska, o. záujem;
obojstranne prísl.: o. záväzná zmluva, dohoda;
obojstrannosť, -ti ž.