bájka -y -jok ž.
1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y
2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!
bájka -ky bájok ž.
bájka -ky bájok ž. 1. ▶ krátky veršovaný al. neveršovaný príbeh, obyč. zo života zvierat, ktorého cieľom je vysloviť pomocou alegórie poučenie pre ľudí: Ezopove, Krylovove bájky; cyklus bájok; ponaučenie z bájky; písať bájky; veršovaná b. o líške a vrane 2. expr. ▶ nepravdivá, skutočnosti nezodpovedajúca výpoveď; syn. rozprávka: nerozprávaj mi tu také bájky; to všetko sú samé bájky; Hádam ste len neuverili tým hrôzostrašným bájkam o barbarstve Germánov. [A. Baláž] ▷ bájočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: zlostné bájočky
bájka p. výmysel 1
povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch • poviedka: zbierka poviedok • sága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • fabula: romantická fabula
2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýr • meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno • zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk
3. p. správa1, chýr 1
rozprávka 1. vymyslený príbeh, obyč. z neskutočného sveta, plný neuveriteľných príhod, expr. nepravdivé rozprávanie: rozprávky o vílach, čítať deťom rozprávky; Nechaj si tie rozprávky! • kniž.: skazka • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • povesť (rozprávanie viažuce sa na minulosť): povesti o rytieroch • sága (severská povesť) • fabula: romantická fabula
2. p. rozhovor
výmysel 1. niečo vymyslené, nepravdivé: celá udalosť bol čistý výmysel • nepravda: šíriť nepravdy • lož • klam • klamstvo (niečo vedome zavádzajúce): čo hovoríš, je lož, klam • fantázia: všetko, čo povedal, je fantázia • fikcia: rozoznať fikciu od pravdy • mystifikácia • vymyslenina (Vansová) • expr.: báchorka • bájka: rozprávať báchorky, bájky • expr. balamuta • expr. zried.: vyhútanina (Felix) • vyluhanina (Figuli) • zastar. výduma (Záborský) • kniž. blúznina (Vajanský)
2. p. domnienka
bájka, -y, -jok ž. vymyslená rozprávka zo života zvierat s mravoučnou tendenciou;
pren. vymyslená príhoda, výmysel, nepravda: rozprávaš b-y;
bájkový príd.
bájka ž. (bajka) csl niečo vymyslené, nepravda; povedačka: Ja ťieš poviem bajki, kec treba (Ovčiarsko ŽIL); To je len taká bajka, ňišt tom pravdi ňeňi (Bošáca TRČ); Já temu nevierím, to je bajka (Brodské SKA); Na take bajki ňižd ňedam (Studenec LVO); Ta to ľem take bajki (Dl. Lúka BAR)
bájka ž vymyslený príbeh, rozprávka, fabula: čo za vžitek nesau bagky přetwarené? (StN 1785); ga som metamorfozie za ďeťinné bagki (:bassňé:) držala (DS 1795); báječný príd: bagečnú (:poetičnú:) historiu som čítala (DS 1795) vybájenú