Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

abstraktný príd.

1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie

2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom

abstraktný -ná -né 2. st. -nejší príd.

abstraktný -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ založený na abstrakcii, zovšeobecňujúcej myšlienkovej činnosti; získaný abstrakciou; op. konkrétny: a. svet; abstraktné myslenie; abstraktná konštrukcia; uvažovať v abstraktných kategóriách
2. ▶ zameraný čisto teoreticky; jestvujúci iba vo vedomí: a. objekt; abstraktné myslenie; predstavy sa stávajú abstraktnejšími; lingv. abstraktné podstatné mená pomenovania vlastností, stavov, dejov, napr. pýcha, krása, myslenie; mat. abstraktné číslo vyjadrujúce počet prvkov množiny bez ohľadu na kvalitu prvkov
3. ▶ (v umení) znázorňujúci stavy a emócie bez priameho vzťahu k predmetnej skutočnosti, nezobrazujúci, nepredmetný: a. tvorca; abstraktné výtvarné umenie nefiguratívne; abstraktná maľba, plastika výtvarný prejav nefiguratívneho charakteru, zobrazovanie pomocou plochy, farieb, tvarov, línií; a. film bez konkrétneho obsahu; abstraktná poézia založená na krajných možnostiach umeleckého využitia jazyka; a. balet nedejový; Hudba je najabstraktnejšie umenie. [DF 2001]
4. ▶ nezodpovedajúci skutočnosti, vzdialený od skutočnosti, nereprezentujúci realitu; op. skutočný, reálny: prázdne abstraktné teoretizovanie; zaoberať sa abstraktnými problémami

abstraktný príd. ‹l›

1. týkajúci sa abstrakcie, abstrakciou 1 vytvorený (op. konkrétny 1): a-é myslenie; a-é pojmy; filoz. (vo vzťahu ku konkrétnemu) týkajúci sa vzťahu častí celku voči tomuto celku samému, čiastočnosti voči totalite, jednostrannosti voči zložitosti; lingv. a-é podstatné meno pomenúvajúce vlastnosti a deje (napr. krása, pýcha, dobrota, zeleň, tvrdosť, čítanie, lov), nemajúce fyzický denotát, abstraktum 1; výtv. a-é umenie vyjadrujúce sa významovo svojbytnou zostavou tvarov, čiar, farebných plôch a štruktúr, nefiguratívne, nezobrazujúce; a. impresionizmus v 50. a 60. rokoch 20. stor. prevládajúci smer, v ktorom sa dôraz kladie na sám proces tvorby; film. a. film bezpredmetný, experimentálny film ako umelá pohybová hra hmôt, kresieb, svetiel a tieňov bez oznamovaného obsahu; lit. a-á poézia nepredmetná, experimentálne využívajúca krajné možnosti umeleckého jazyka a písma; marx. ekon. a-á práca pracovná sila vo fyziologickom zmysle, vytvárajúca hodnotu tovaru

2. neživotný, vzdialený od skutočnosti, nepraktický (op. konkrétny 2): plané a-é teoretizovanie;

abstraktne prísl.;

abstraktnosť -ti ž.

abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny) • myšlienkový • ideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schéma • nekonkrétny: nekonkrétny dôkaz • pojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórie • teoretický (op. praktický): teoretická úvaha • kniž. odťažitý: odťažitý problém

2. p. neskutočný 1

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybný • dokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdina • vzorný • ukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahy • najlepší • najvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddych • perfektný • skvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasie • vydarený • harmonický: vydarené, harmonické manželstvo

2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenie • neskutočný • fiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objekty • nereálny • nerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavy • platonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

3. p. idealistický 1

kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionár • abstraktný • teoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémami • akademický: viesť prázdnu akademickú debatu

2. p. vzorový

myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideový • filozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smery • duchovný: myšlienkový, duchovný svet • pojmový • abstraktný

p. aj abstraktný

neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

2. p. neprirodzený 1

pojmový týkajúci sa pojmov • filoz. konceptuálny: pojmové, konceptuálne myslenie • nocionálny: nocionálna oblasť • abstraktný • predstavový • myšlienkový: abstraktný, predstavový, myšlienkový svet

p. aj abstraktný 1

abstraktný príd. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový (op. konkrétny): a. pojem, a-é myslenie, poznanie; gram. a-é podstatné meno nehmotné;

pren. neskutočný, neživotný;

abstraktne prísl.: a. myslieť;

abstraktnosť, -ti ž.