ošust m. pejor. zlý, skazený človek, podliak (aj ako nadávka): Každi agent, to jeden ošust, bo ce ľem oklame (Kvačany PRE); Na stare koľena z ňeho taki ošust, ľem pije a hreši (Orkucany SAB)
ošust m strmý svah pokrytý zosúvajúcim sa kamením, úšust: (roľa) na Hradku na ossuste 1 (L. ONDREJ 1704); (Ján Pallay) ma kopanicu w Cžerwenom kutě, wissny kút Pod ossustom gmenowanu (HYBE 1769)