Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mudrák -a mn. -ci m. expr. kto rád mudruje, mudrlant: dedinskí m-i;

mudráčka -y -čok ž.;

mudrácky príd. i prísl.;

mudráctvo -a -tiev s. mudrovanie

mudrák -ka pl. N -áci G -kov m.

mudrák -ka pl. N -áci G -kov m. expr., často pejor. ▶ kto rád mudruje, nahlas sa niečím z rozličných strán zaoberá, uvažuje, premýšľa nad niečím (obyč. samoúčelne, bez prínosu, naprázdno); syn. mudrlant: ktorý m. toto vymyslel?; si ty ale m., načo by si sa učil hrať na trúbke, keby si už vedel?; Vari ho njj epoznám, mudráka mudráckeho? V jednom kuse čosi vyhutuje. [P. Karvaš]; Iba nedávno mu vysvetľoval, že čas po nečase nemusí byť pekné počasie, ako si to myslia všetci mudráci. [D. Dušek] ▷ mudráčka -ky -čok ž.: príhody o líške mudráčke

mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant

mudrák, -a, mn. č. -ci m. často iron. kto rád hĺba, rozmýšľa, mudruje, obyč. jalovo, mudrlant: Starý Šaliva bol dedinský filozof, mudrák, ako sa hovorí. (Min.);

mudráčka, -y, -čok ž.;

mudrácky príd. i prísl.: m-e reči, výmysly; m. hovoriť;

mudráctvo, -a, -tiev str. jalové, samoúčelné rozmýšľanie, mudrovanie

mudrák¹ m. expr. (múdrák)
1. strsl, zsl kto rád mudruje, mudrlant: Aj ten mudrág mau̯ račej čušať! (Mošovce MAR); To bou̯ naveki mudrák (Ozdín LUČ); A uš ti si len múdrák! (Kameňany REV); mudrák (Bziny DK, Bošáca TRČ)
2. strsl prefíkaný človek, chytrák: Takého mudráka treba pohladať - ja buďen robiď a ti sa buďež dobre mať! (Návojovce TOP); Ti si za mudrák, ti kceš sviňu sám odňiesť! (Chlebnice DK); mudrácky príd.: mudrág mudrácki (Mošovce MAR); mudrácky prísl. k 2: Mudrácki mu otfrknúl (Kameňany REV)

mudrák² m. miest. gem, čiast. vsl rastlina s modrým kvetom rastúca v obilí, bot. nevädza poľná (Cyanus segetum): Vibere śe kukoľ, mudrag i dzivi mak (Sokoľ KOŠ); mudrák (Niž. Skálnik RS); mudrak (Čemerné VRN, Červenica SAB)

mudrák m
1. mudrc, filozof: (Ježiš) tak winaucžil aposstolow, kteri nikda do sskoly nechodily, že mudraczy musely mlčeti (TC 1631); sciolus: mudrák (PD 18. st); (on) mudrost mudrakuw zawrhawa (CS 18. st)
2. expr kto rád mudruje, mudrlant: mnozy schitralczy, mudraczi (TC 1631); mass wiceg rozumu, než wssicknj mudracy, kteri o teg wecy mnoho mluwja a žadneg skusenosti w takowychto wecech nemagi (OCh 17. st); mudráček dem k 2: takowj mudračkowe sebe milugici bilj Jobowj pritele (SS 18. st)