Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!

čerta čast.


dočerta, pís. i do čerta cit.

čerta čast. expr. často vo fraz. spojeniach čerta starého/rohatého/kopasného ▶ vyjadruje zdôraznený zápor, nesúhlas v odpovedi, zdôraznene popiera platnosť predchádzajúceho výrazu al. vety; vôbec nie, kdežeby, figu: Prišli? - Čerta starého!; č. ti niekto pomôže; č. mu na tom záleží; Myslíš, že niektorý z nich bol na hrade Pajštún, hoci ho má pod nosom?! Čerta rohatého! [P. Jaroš]; Čerta tí rozumejú nášmu kumštu. [A. Hykisch]


dočerta1, pís. i do čerta1 cit. hovor. ▶ zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie; syn. doparoma, dopekla: d., zase som sa pomýlil; čo ešte, d., chce?; Čo to táraš? Dočerta! [J. Kot]; Do čerta, čo tu máte za poriadok! [V. Mináč]

dočerta2, pís. i do čerta2 prísl. hovor. expr. ▶ preč z doterajšieho miesta; syn. dopekla: choď d.!; pobral sa d.; poslať niekoho d.; Ale to, čo bolo, musí ísť konečne dočerta. [A. Baláž]; Predáme chalupu a pôjdeme dočerta. [V. Šikula]; A kričia na naše stráže, aby nás odviedli dočerta. [L. Ťažký]; Dobrá nálada pošla do čerta. [P. Karvaš]; Praskot lámaného dreva, tanec brvien, a potom to odpláva do čerta. [R. Jašík]

-ta/821444±866 36.95: partikuly 1614 dozaista/1205 čerta/345 dočista/55 doista/9

čerta p. nie 1


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurát ale ba, pís. i aleba ale čo ale čoby ale kde čobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožeby kdeby kdeže kdežebyhovor. expr.: ale čože ale čožeby ale kdeže ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čo ešteže čo ba ešte ba ešte čo ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráň bohchráň chráňboh chráňbože chráňpane bohuchovaj božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj ach jaj ajaj ajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hoh hoho hohó oho ohó oj ojoj ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horky horký horkýže horkýtam horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figu figu borovú figu drevenú figu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kieho ba kýho čerta paroma ba čerta ba paroma ba kieho/kýho čerta čerta starého čerta rohatého čerta strapatého čerta kopasného ba kieho/kýho beťaha ba kieho/kýho hada čerta-diabla (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za nič ani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôj ani za otca ani za svet za nič na svete za nijakú cenu ani počuť ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo ani ma nemá ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotva ťažko asi nie asi ťažko pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prd vulg.: trt hovno riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

čert
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čert preklad nepomáhal vidieť červený čert z pekla a prečo je preklad taký
G (bez) čerta z chodenia Mikuláša, anjela a čerta . Recitujú mu básničky, spievajú
D (k) čertovi nepolepšia, lebo sa zapredali čertovi , – ohlásil sa niekto z davu.
D (k) čertu som zistila, že som sa upísala čertu . Ja som, drahý Mathias, neuveríš
A (vidím) čerta skúsi si nakloniť aj tohto malého čerta . Pomaly sa nadýchla. „Tvoj otec
L (o) čertovi hodil trikrát sedem kamienkov po čertovi , čo sa tu kedysi potuloval, a
I (s) čertom starostu, čo voľakedy zmluvu s čertom podpisoval. - Do pekla aj s takými
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) čerti toho vylezie čertovo kopýtko. Tí čerti ! Ale aj tak ich mám rád. Možno
G (bez) čertov hučal, stonal a vyvádzal ako sto čertov až do polnoci. V nedeľu sa konečne
D (k) čertom Uhliar by radšej slúžil všetkým čertom v pekle ako prekliatemu cisárskemu
A (vidím) čertov vôbec neuvažuje nad tým, že by " čertov z Betzenbergu " vymenil za iný
L (o) čertoch večer a rozprávka o Anjeloch a čertoch podarila a deti odchádzali s
I (s) čertmi Deti odmeňovali vodičov anjelmi a čertmi Spolu s dopravnými policajtmi
I (s) čertami prišiel domov Mikuláš s anjelikmi i čertami a obdaroval deti. Spoločenstvo
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čerty
G (bez) čertov
D (k) čertom
A (vidím) čerty
L (o) čertoch
I (s) čertmi
I (s) čertami
posielal do čerta všetkých envoyait au diable tous
vás milujem, do čerta je vous aime, pardieu

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu