Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zdržať -í -ia dok.

1. zabrániť v zamýšľanom odchode, zadržať: z. hostí

2. spôsobiť oneskorenie, spomalenie nejakej činnosti: búrka ho z-la, chlad z-l začiatok žatvy

3. premôcť (význ. 3), potlačiť, zadržať: z. slzy, smiech;

nedok. zdržiavať -a, zdržovať

// zdržať sa

1. ostať (význ. 1), pobudnúť: dokedy sa z-š? pri hodnotení sme sa z-li dlhšie sme sa mu venovali

2. ostať dlhšie, ako bol pôv. úmysel: trocha sa doma z-l

3. oneskoriť sa (význ. 1), omeškať sa, zaostať: vydanie diela sa z-lo, práce sa z-li

4. nemať účasť na niečom, nezúčastniť sa, neuskutočniť sa: z. sa hlasovania, z. sa poznámky

5. ovládnuť sa, premôcť sa: nemohol sa z. smiechu;

nedok. zdržiavať sa, zdržovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zdržiavať ‑a ‑ajú, zdržovať ‑uje ‑ujú nedok.; zdržiavať sa, zdržovať sa

zdržiavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, zdržovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa, star. zdŕžať sa -ža sa -žajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žaný -žanie sa nedok.


zdržiavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, zdržovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie, star. zdŕžať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať existovať vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovať vládnuť kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sa zdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčať tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať stáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sa zdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávať zostávať zotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočať čupieť drepieť dučať trčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúť visieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

2. p. spočívať 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zdržať, -í, -ia dok.

1. (čo) nedať najavo, neukázať, zakryť, zatajiť, zadržať: z. slzy, plač, z. smiech;

2. (čo, koho) spôsobiť, zapríčiniť oneskorenie, omeškanie niečoho, niekoho: z. včasné splnenie plánu; voda zdržala stavebné práce; Veľká premávka na ulici ho zdržala.

3. (koho, čo) spôsobiť, zapríčiniť, že niekto ostane niekde dlhšie, než ako mal pôvodne v úmysle, zadržať, podržať: Vyhovorte sa, že som vás zdržal. (Krno) Po skončení vyučovania zdrží naraz celú triedu. (Ráz.);

nedok. zdržiavať, -a, -ajú i zdržovať, -uje, -ujú, k 1, 3 i zdŕžať, -a, -ajú

|| zdržať sa

1. (čoho, s neurč., pri zápore i so spoj. aby + ne-) vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa, premôcť sa: z. sa smiechu, úsmevu; Sused zdržal sa jej povedať slova. (Taj.) Nezdržal sa, aby sa nepochválil. (Tat.)

2. zostať, zotrvať, pobudnúť kratší al. dlhší čas niekde: Človek sa v krčme zdrží, a už z neho čerta narobia. (Jil.) Alexander nezdržal sa dlho u svojej ženy. (Vans.)

3. (čoho) nezúčastniť sa na niečom: z. sa hlasovania;

4. zaostať, oneskoriť sa, omeškať sa: práce sa zdržali, plán sa zdržal;

nedok. zdržiavať sa, zdržovať sa, k 1 i zdŕžať sa


zdržovať, zdržovať sa p. zdržať, zdržať sa

zdržovať ndk
1. koho, čo udržiavať, zachovávať niekoho, niečo: Buh račz W. M. w zdrawy zdržowaty (ORAVA 1670); na zamku z dowolenj panskeho, nachazy se stawenj, ktere byl nebohy gegich tatik wystawyl a swe weczy potrebne tam zdrzowaly (ČACHTICE 1671); wlaha geho (cédrového dreva) zdržuge mrtwa tela od porussenj (TeP 1746); zadosti tela, chlipnosti a cudzolostwa w srdcy zdržowali gako w hroboch zwenku wibilenych, a to za hrých sobe nepokladali (GK 1779)
L. v blude z. koho (po)nechávať v nepravde, v omyle niekoho: zatim a potom powzbudil ďábel Johannem Scotum a ginych, ktery w tom hroznem blaude gesste y podnes mnohych zdržugi (SP 1696); z. hnev naproti komu hnevať sa na niekoho: werjm Pane, welky hnew naproti mne zdržugess (ŽA 1732); z. v milosti chrániť, opatrovať: tak Buch rozdal swoge dary podle sweg libosti, čo sy dostal z ruki geho, to zdržug w milosti (GV 1755); reč z. v skúposti nehovoriť, málo hovoriť: obyčegňe taki člowek hlawu má w hluposti, ktery swu reč, když má mluwit, zdržuge w skuposti (GV 1755)
2. koho zadržiavať, pridŕžať niekoho: by urazek (tvoje dieťa) newzalo, ruku twau nekdy ho zdržugess, pozdwihugess (SP 1696); zdržuge Hospodin wssecky padagicy a pozdwihuge wsseckych skljčenych (CO 17. st); když ona (Mária) te bude zdržowati, neupadness, když bude te ochranowati, nebudess se obawati; Assfferus, widice klesati a padati kralownu Ester, ochotne wyskočil z trunu a zdržowal gu loktamy swimy (MS 1749); kdybi Buh slunce nezdržowal, co by se stalo? wihaslo bi (UD 1775)
3. čo mať, obsahovať niečo: stranka tohoto kazani zdržuge w sobe nawku o napomenuti swateho Pawla ku společneg lasce a milowani bližniho nasseho (TC 1631); Zeme ma, zdržuge hory, wrchy, lesy, zwjrata, lidj (OP 1685); zlatý zdržuge 20 grossuw = 1 fl = 60 kr; rok zdržuge 12 mesýce (PrP 1780); Stockholm negobzwlasstnj wsseckemu kralowstwy, nebo y zdržuge w meste trun kralowsky (KCS 18. st)
4. koho zachovávať, nechávať (žiť): tobe služy Buch ze swogu milostu, když te zdržuge a dobrotiwe opatruge (GK 1779); podiw se, že sam Buch i wssecko stworeni ťe gessče posawať na zemi zdržowalo (CDu 18. st)
5. zadržovať, zdržiavať, nedopúšťať: skromnost predpisuge mijru pokrmu a napoge a zdržuge žadost (OP 1685); paučzinu zmyssenu z bylkem wagecznym w ranie krew zdržuge a otecy neda (HL 17. st); puta zdržugu wězňá a gsu mu na prekážce k slobodnému choďenj (MP 1718); chcel bich sprawedlnosti meg ortel nad tymto hrissnikem, nad tuto hrissnicu wiplnit, ale matka milosrdna pomstwiti se zakazuge a mna od toho wzdržuge (!) a wstahuge (MS 1749); nezdržúgte mňa, nebo Pán naprawil céstu mu (KB 1757); compesco: skrocugem, zdržugem, na uzde držjm (KS 1763); zdrzug téhdy wúlu twú od priwoleňá a nechag pozatym ťelo a ďábla hňewati se (BlR 18. st); a gak k brane prissel, skrze kteru se sslo na horu Kalwariu, gakoby ho nekdo zdržowal (SJ 18. st); zwar zwonek čerweni u wode a mi nohi, zdrzuge bricha tok (RG 18. st); z. sa ndk
1. čoho, od čoho zriekať sa, vzdávať sa (od) niečoho: od lupežstwa zgewneho zdržowali se y haydussi w ty časy (RUŽOMBEROK 1605); pobožnj manželowe zdržugi se od cyzolostwj a wsseligaké nečistoty (SP 1696); w bledeg nemocy magi se patientky zdržowati od octowych pokrmuw a ginych, zlu krw a wetrnosti spusobugicych gedel (RT 17. st); abstineo: zdržugem se (KS 1763); od každeho žalobnika žadano bude, aby se s tych wecy zdržowal, s kterych druheho karhaty chce (MC 18. st)
2. vyskytovať sa, nachádzať sa, byť, prebývať: a sam y z ženu u Passtunskeho zamku sa zdržowal pro strach wogensky (LAMAČ 1665); a tuto zdrzuge se naučenj o zmrtwychwstanj Pana nasseho G. Krysta (CO 17. st); Milecz magjcze gedneho syna Eliasa, ktery mnoho rokuw na wandrowce se zdržowal (MARTIN 1751); ptaky plinau na wode gako kačice a husi: gine se zdržugi na zemj gako slepice (UD 1775)
L. z. sa pod bremenom tyrana pekelného žiť v hriechu, hriešne: co ginsseho gest hrich, ness twrda služebnost a wezeni, w kterem pod bremeňem tyranna pekelneho zustawass a se zdržugess (SJ 18. st)
3. oneskorovať sa, zdržovať sa, meškať: demoror: obmesskáwám sa, zdržugem sa; demoror: zdržugem sa (KS 1763)

zdržowať zdržowať
salónu, kde sa zdržovala salon elle se tenait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu