Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obchodiť² dok. obísť (význ. 5): o-l všetkých známych

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu; o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž; keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených; o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

pren. o. pohľadom prítomných

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

nedok. obchádzať -a, obchodiť¹

1. k 1 – 5

2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane; nemôžem vás toľkých o.

// obísť sa

1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li

2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom; musíme sa o.;

nedok. obchádzať sa k 1

obchodiť -dí -dia obchoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. (ísť okolo niečoho; vyhýbať sa niečomu)

obchodiť -dí -dia obchoď! -dil -diac -dený -denie dok. (obísť všetkých)

obchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonávať pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho, obchodiť¹: o. dvor; o. okolo bazéna, okolo ihriska; počas obradu veriaci tri razy obchádzajú kostol; obchádzal stôl a zbieral taniere; obchádzala okolo auta a pozorne si ho prezerala; obchádza okolo otca s holiacim strojčekom; Ženy si opásali biele zástery, okolo kotlov obchádzajú deti a zalizujú sa. [L. Ťažký]; Jazdci obchádzajú v kruhu svojho trénera a počúvajú jeho pokyny, ktoré prerušuje len vzrušené fŕkanie krásnych ušľachtilých koní. [Pc 1998]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prechádzať nejakým priestorom: o. krajinu na bicykli; o. historické centrum mesta; noc čo noc budú hliadkovať a obchádzať dedinu [V. Šikula]; Preto bol tak často vonku aj po nociach, ozbrojený obchádzal pozemok a striehol na špiónov. [J. Červenák]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, popri niekom, obchodiť¹: zdvorilo okolo seba obchádzali; okoloidúci obchádzajú zraneného bez povšimnutia; opatrne obchádzal okolo vchodu; obchádzal som vstup do pivnice; obchádzal ma a dbal, aby sa nám pohľady ani náhodou nestretli
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho, popri niečom, popri niekom s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. kaluže, mláky; o. jazero, kopec z ľavej strany; o. spoplatnený úsek diaľnice; o. zaparkované vozidlá; trasa musí o. chránené územie; autobus obchádzal väčšie jamy a výmole na ceste; Našľapoval opatrne, obchádzal skalky a halúzky. [Milan Ferko]; Ani nezbadali, že stoja uprostred chodníka a zavadzajú ľuďom, ktorí ich cestou do obchodu museli obchádzať. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočňovať stretnutie s niekým, vyhýbať sa kontaktu s niekým, s niečím, strániť sa niekoho, niečoho, bočiť od niekoho, od niečoho: kasína obchádza na kilometre; po rozchode ju zďaleka obchádzal; Nedovolí, aby ho niekto potápal, obchádzal a ohováral. [H. Dvořáková]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, robiť obchôdzku: o. banky, úrady; o. firmy so žiadosťou o prijatie do zamestnania; čašník pomaly obchádza všetky stoly; obchádza vagóny, aby ju našiel; pravidelne obchádzal svojich zákazníkov a klientov; sestrička obchádzala izby s tabletkami; pred voľbami obchádzal všetky obce v regióne; Na tretí deň už Ivanič iba plazením obchádzal vysilených vojakov a povzbudzoval ich. [K. Jarunková]; A ja na miesta, ktoré teraz obchádzame, budem myslieť i pred smrťou. [R. Sloboda]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhýbať inému objektu al. prekážke, meniť smer; prechádzať popri niečom, okolo niečoho; rozprestierať sa, vinúť sa popri niečom dookola, viesť okolo niečoho; syn. obiehať: cesta obchádza les, okolo lesa; hranica obchádza zo severu intravilán obce; opevnenie obchádzalo horný hrad; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák]; Voda zurčala po kameňoch v hlbokom vyregulovanom koryte, obchádzala pieskové násypy. [V. Švenková]
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: obchádza ju hrôza, strach, smútok, zlá predtucha; obchádzajú ma driemoty, mrákoty; obchádzal ho spánok; v poslednom čase ma obchádzali rôzne choroby; To je čudné, zdá sa mu, že ho obchádza čosi zlé. [J. Podhradský]; Čudujem sa tomu a obchádza ma závrat, akoby som hľadel do bezodnej priepasti. [J. Lenčo]; Mal pocit, že ho obchádza nepríjemný ošiaľ. [P. Jaroš]
9. (čo, koho) ▶ dostávať sa do blízkosti niečoho, niekoho, približovať sa, nadchádzať, nastávať: hrmenie, búrka nás obchádza; Európu obchádza ďalšia hospodárska kríza; dostala sa do situácie, kde znehybnela a začala ju obchádzať hrozba smrti [M. Marcelli]
10. (čo, koho; okolo čoho) ▶ zámerne al. omylom nebrať niečo, niekoho do úvahy, vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, nevšímať si, ignorovať niečo, niekoho: o. pravidlá, predpisy, zákony, zákazy; o. plnenie povinností, platenie daní; nemôžeme o. ani túto skutočnosť; radšej obchádza otázku, tému mlčaním; autor vo svojich dielach neobchádza ani sociálnu problematiku; riaditeľ pri rozhodovaní obchádzal svojho zástupcu; Človek má hovoriť o všetkom, čo sa v jeho živote stalo, ničoho sa nemá báť, nič nesmie obchádzať. [P. Andruška]; Ustavične sme okolo toho obchádzali a bola to moja chyba, že som nevedela nájsť spôsob, ako to vám, deťom, povedať. [E. Farkašová]
11. i obchádzať si (koho, zried. čo) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho, o niečo starať, prejavovať pozornosť, vychádzať v ústrety obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, nakloniť si niekoho, niečo: o. si ministerského úradníka; načo ich toľko obchádzaš?; predavač si nás obchádzal, ponúkal to i ono; stratégiou je o. si západnú Európu, strašiť východnú; Ani matke nedovolil, aby ho priveľmi obchádzala a obsluhovala. [J. Beňo]; Chlapcom sa páčila, obchádzali si ju, aj odprevádzať ju chodili, lenže ona sa hanbila za dom, v ktorom žila. [M. Čeretková-Gállová]; pren. Za každý kúsok sa mi papuľkou [mačka] vďačne dotkne líca – obchádza si ma ako najmilšieho druha. [L. Ballek]
12. (čo, koho) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasahovať, míňať niekoho, niečo, vyhýbať sa niekomu, niečomu: hrozno bolo voňavučké, hubové choroby ho obchádzali; darilo sa mu aj herne, obchádzali ho zranenia; Chvalabohu, že nás vojna obchádza, – uľavilo sa Poliakovej. [M. Krno]
13. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ robiť al. naznačovať pohyb po niečom, okolo niečoho, prechádzať po niečom: o. prstami pery; nikdy ma neobchádzala pohľadom ako teraz; ukazovákom obchádzal okolo goliera
14. (čo) ▶ (o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozširovať z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stávať sa všeobecne, verejne známym; syn. obiehať: správy o strašnom osude Židov obchádzali Slovensko; e-mailové schránky obchádza informácia, ktorá varuje ženy pred novým druhom rakoviny prsníka
▷ dok. k 1 – 8, 10, 12 – 14 ↗ obísť, k 2, 6 ↗ obchodiť²

obchodiť¹ -dí -dia obchoď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. zastar. 1. (čo; okolo čoho) ▶ vykonávať pohyb (obyč. chôdzou) okolo niečoho al. po obvode niečoho, obchádzať: obchodí dom a obzerá strechu; pozoroval, ako kone obchodia okolo ohrady; pren. Niekedy ho obchodila myšlienka, že mu deva uniká, že snáď nikdy nebudú svoji. [A. Lacková-Zora]
2. (čo; okolo čoho) ▶ prechádzať niekadiaľ, popri niečom, pohybovať sa, zdržiavať sa v okolí, v blízkosti niečoho: neustále obchodí našu záhradu; Vari sa aj trocha bál, či niekto okolo neobchodí [...]. [P. Hrúz]; Obchodil okolo bane, oko mu zablúdilo ku klopačke. [KŽ 1960]
3. (čo, koho) ▶ prechádzať (oblúkom) okolo niečoho, okolo niekoho s cieľom vyhnúť sa niečomu, niekomu: o. smetisko; útočník domácich obchodil stopéra a dostal sa pred brankára; pren. Ja hlupaňa som sa nazdávala, že takých ľudí ako ja utrpenie ďaleko, ďaleko obchodí a obíde. [A. Bednár]
4. (koho, čo) ▶ zámerne sa vyhýbať stretnutiu, styku s niekým, s niečím, často pri negatívnych pocitoch voči niekomu, voči niečomu, bočiť od niekoho, od niečoho, strániť sa niekoho, niečoho: susedia ju začínajú o.; dvory, kde mali psa, sme zďaleka obchodili; Ľudia by utekali pred ním, obchodili ho ako odporného, strašného plaza. [J. Horák]
5. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštevovať rozličné miesta al. osoby s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť a pod., obchádzať: obchodí domy v susedstve a hľadá stratenú mačku; začni s tými grafickými návrhmi o. vydavateľstvá a možno dostaneš zákazku; Jednostaj obchodil robotníkov, kamenárov i murárov, aby stavali rúče a tak, ako najlepšie vedia. [A. Habovštiak]
6. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začínať sa prejavovať, nadobúdať moc nad niekým, zmocňovať sa niekoho, zachvacovať, opanúvať: celý večer ju obchodil žiaľ a smútok; driemoty, mrákoty ho obchodia; slabosť, hnev ma obchodí; Už ma aj strach obchodí, či sa im dačo nestalo. [Sln 1972]
7. i obchodiť si expr. (koho) ▶ príliš horlivo, prehnane sa o niekoho starať, obyč. s cieľom získať si niečiu priazeň, obchádzať si: nemysli si, že si ťa tu budem o.; Úctivo si ich obchodil, držal ich ako návnadu. [V. Švenková]; Ten by ju nestrpel v dome – taká panička, ústa ma nagebrené na červeno, nechty tiež, a on ju má chovať a obchodiť? [J. Beňo]
▷ dok. k 1 – 6 ↗ obísť, k 5 i ↗ obchodiť²

obchodiť² -dí -dia obchoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne prejsť viaceré miesta, navštíviť niekoho s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť a pod., urobiť obchôdzku, obísť: snažili sa o. čo najviac pamiatok v centre mesta; hneď zajtra obchodím všetky kvetinárstva s ponukou na pravidelné dodávky; obchodil som si všetky reštaurácie v okolí; večer obchodila všetkých susedov a známych, aby jej pomohli; Musíte zavolať na viacero miest, obchodiť niekoľkých ľudí, kým sa vôbec dozviete, na čo máte nárok. [Zd 2011]
2. zastaráv. (s čím; ø) ▶ dostať sa z istej situácie s nejakým výsledkom, vyriešiť niečo, pochodiť, obísť, obstáť: vždy dobre obchodila; s týmto argumentom nikde neobchodíš
3. zastaráv. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prejsť, pochodiť, precestovať: mesto je také veľké, že ho za päť dní neobchodíte; obchodil som celé Slovensko; za krátky čas sme obchodili najbližšie kopce
▷ nedok. k 1, 3 ↗ obchádzať

obísť obíde obídu obíď! obišiel obišla obíduc obídený obídenie dok. 1. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ vykonať (obyč. chôdzou) pohyb okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho: o. stôl dookola; o. námestie; o. jazero na bicykli; obišiel auto a nasadol z druhej strany; obišli sme dom a vošli zadným vchodom; Chlapec zhodil batoh, spravil stojku, na rukách obišiel čistinku. [J. Blažková]; Júlia s úsmevom obišla okolo kožušníka a postavila sa pred neho so zdvihnutou hlavou. [Z. Zguriška]
2. (čo) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom (postupne) prejsť nejakým priestorom: na bicykli obídu celú dedinu; obišiel takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy; obišla celý pozemok; Počul štekať psa, a tak obišiel dvor až ku včelínu. [A. Chudoba]
3. (čo, koho; okolo čoho, okolo koho) ▶ prejsť niekadiaľ, popri niečom, popri niekom: na koňoch tri razy hrdo obišli okolo divákov; obišiel okolo bloku a opatrne vyšiel na hlavnú ulicu; príchodiaci obišiel vchod do vily; obišiel ma a zamieril domov
4. (čo, koho (kadiaľ)) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom prejsť (oblúkom) okolo niekoho, okolo niečoho, popri niekom, popri niečom s cieľom vyhnúť sa niekomu, niečomu: o. jamu, kaluž, spadnutý strom; jemným ovládaním volantu skúsil prekážku o.; útočník šikovne obišiel brankára hostí a dal gól; Obišla ženu, aby mohla stisnúť zvonček na dverách. [P. Rankov]
5. (koho, čo) ▶ zámerne neuskutočniť stretnutie s niekým, vyhnúť sa kontaktu s niekým, s niečím: nieže obídete náš dom; Obišiel Vojtecha, vyhol sa mu, prekĺzol pomedzi stoly, prisadol si k Judite. [P. Andruška]; Nemôžem obísť biliard v kaviarni Olympia. [D. Kraus]; Dúfam, že neobídeme ani čárdu s pravým tokajským! [J. Bob]
6. (koho, čo (s čím/s vedľajšou vetou)) ▶ postupne navštíviť viacero rozličných miest al. osôb s cieľom niečo vybaviť, vykonať, skontrolovať, obzrieť, urobiť obchôdzku; syn. poobchádzať: o. viacero obchodov; obídem všetkých susedov s prosbou o pomoc; musím o. ľudí, aby ostali doma; obišli celý hrad, aby zistili rozsah škôd; Tereza obišla všetkých navrátilcov, vypytovala sa na syna. [V. Švenková]
7. (čo; okolo čoho) ▶ (o objekte v teréne) oblúkom sa vyhnúť inému objektu al. prekážke, zmeniť smer; prejsť popri niečom, okolo niečoho: diaľnica obíde všetky tieto mestá; zvýšená cestička obíde okolo kruhovej veže
8. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) začať sa prejavovať, nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, zachvátiť, opanovať: až ho mdloby obišli; Spadnúť tak na tie tehly! Mohol sa zabiť! Mráz ju obišiel. [A. Lacková-Zora]; Ako zariadil? – prekvapil sa Jakub a hneď ho obišla zlá predtucha. [A. Baláž]
9. (čo, koho) ▶ zámerne al. omylom nevziať niečo, niekoho do úvahy, vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti, nerešpektovať, ignorovať niečo, niekoho: o. zákon, predpis, nariadenie; o. zabezpečovací systém; nemožno o. fakt, že ešte nie je plnoletý; túto tému sme radšej obišli mlčaním; v relácii neobišli ani osobu A. Dubčeka spomenuli ho; Prvýkrát v novodobej histórii po roku 1989 vláda úplne obišla občanov. [HN 2007]
10. (ako) ▶ dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom, pochodiť, dopadnúť, obstáť: povedala nám, ako obišla; mohli ste aj horšie o.; obišiel len s pokutou; našťastie obišli bez zranení; v konečnom dôsledku sme obišli dobre; Obišiel som s dvojkou, to je u mňa normál. [K. Jarunková]
11. v spojení s časticou ani často v zápore (koho, čo) ▶ (obyč. o negatívnych okolnostiach) nezasiahnuť, minúť niekoho, niečo, vyhnúť sa niekomu, niečomu: túto zimu ma choroba obišla; kríza neobišla ani svet módy; modernizácia neobíde ani pôrodnú sálu; Nás hore to obišlo. Akosi na nás zabudli. [A. Vášová]
12. (koho, čo (čím); okolo koho, okolo čoho (čím)) ▶ urobiť al. naznačiť pohyb po niečom, okolo niečoho, prejsť po niečom: obišiel ma pohľadom od hlavy po päty; prstom obišla lem nohavíc; obídem si prstami ľahko okolo pier
13. (čo) ▶ (obyč. o informáciách) ústne al. iným spôsobom sa rozšíriť, rozchýriť sa z jedného miesta na druhé al. od jednej osoby k druhej; stať sa všeobecne, verejne známym; syn. obletieť, obehnúť: správa o smrti umelca obišla celý svet
◘ fraz. lacno obísť vyviaznuť s malou škodou; obísť naprázdno/nasucho nič nedostať, nezískať; smrť ho obišla nezomrel
▷ nedok. k 1 – 9, 11 – 13 ↗ obchádzať, k 1, 3 – 6, 8 ↗ obchodiť¹

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať

obchodiť si p. predchádzať si

obchodiť¹ p. obchádzať 1–4

obchodiť² p. obísť 2

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň • predchodiť si • obchádzať si • obchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitaru • fraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta

obchodiť¹, -í, -ia nedok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho; obchádzať;

pren. okolkovať, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť, vyjadriť sa: dlho o. okolo jadra veci;

2. ísť, pohybovať sa popri niečom, niekom, prechádzať: Vidno prichodiť ľudí z roboty. Chlapi, ženy, pomaly obchodia unavení. (Ráz.-Mart.)

3. zried. ísť, chodiť, pohybovať sa, prechádzať sa: Obchodí sem i ta. (Tim.)

4. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) chodiť, pohybovať sa zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho; obchádzať: Stázka obchodila okolo manetky a zaolejované ruky si utierala do vreckovky. (Bedn.) Od toho dňa veľmi počínal Imro obchodiť Arvenzisov domček. (Fig.); pren. Už dlho obchodí okolo Lenharta, chce sa dostať do družstva (Min.) zalieča sa mu, chce si ho získať. Vojna-mať obchodila a mnohí šli (Hor.) blížila sa.

5. (koho) zachvacovať, opanúvať (o duševných al. telesných stavoch); obchádzať: Obchodí ho úzkosť. (Kuk.) Obchodí ju plač. (Ráz.) DSriemoty obchodia človeka. (Hor.)

6. (čo, koho) ísť oblúkom okolo niečoho, niekoho s cieľom vyhnúť sa, vyhýbať sa; ísť okľukou; obchádzať: Obchodiac vržďavý sneh, akoby kradnúť šla, bežala ulicou. (Taj.) Nemusela (keď išla na faru) obchodiť ulicou. (Vans.)

7. (koho, čo) vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho; obchádzať: Tak ako ľudia začínajú ma obchodiť už aj psi mojich priateľov. (Fig.) Všetci mládenci akosi ju obchodia. (Kuk.) Starý Pavúk sa so svetom nestýkal. Dedinu obchodil. (Taj.)

8. (čo, koho) vyhýbať sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo (niekoho) nevšímať, nebrať do úvahy; vynechávať z náležitého poriadku; obchádzať: o. dôležité problémy, otázky, pripomienky;

9. (čo, koho) postupne navštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), robiť obchôdzku; obchádzať: Ja som zatiaľ hanblivo obchodil stoly, či by ma niekto známy niečím neponúkol. (Taj.)

10. expr. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho) starať sa o niekoho, o niečo, opatrovať, obsluhovať niekoho, niečo: Mladé ženy zostanú v kuchyni variť, chystať, chlapov obchodiť. (Taj.) Gazda i gazdiná ho obchodia, vysluhujú, len aby neušiel. (Kuk.) Eh, vieš ty, ako treba okolo koní obchodiť? (Vans.)

11. expr. (koho, čo) trpieť, znášať; musieť opatrovať: Boh by teba, lušts, smrdutá, meštianka! Budem ťa tu obchodiť ako mršinu? (Záb.) Ale kde budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť? (Kuk.)

12. zastar. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať: Mali by ste zdvorilejšie obchodiť so mnou! (Vaj.) Naučil sa (kočiš), ako treba s koňmi obchodiť. (Kuk.)

13. zastar. (s kým) stýkať sa, prichádzať s niekým do styku: V ostatný čas mnoho s ním obchodil a obľúbil si ho. (Kuk.);

dok. k 1, 2, 5-9 obísť

obchodiť², -í, -ia dok.

1. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Nebodaj obchodil už všetkých židov. (Kuk.) Zvolal okresný výbor strany. Sám obchodil súdruhov, ktorí už dávno nechodili na výbor. (Min.)

2. zried. (bezpredm. i čo) časovo stihnúť, stačiť prejsť; obísť: Máte ešte mnoho (zvážať)? — Na dva razy. Neviem, či obchodíme. (Kuk.) Akože by tú cestu obchodíš, veď odtiaľto len na Jastrabovu skalu treba dva týždne. (Dobš.)

3. zried. pochodiť, obísť: Vždy šťastlivo obchodil. (Dobš.)

obísť, obíde, obídu, obišiel, rozk. obíď dok.

1. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) vykonať (obyč. chôdzou) kruhový pohyb okolo niečoho, niekoho: o. miestnosť dookola; Obíde holokolenačky oltár tri razy. (Jégé) Spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.)

2. (čo, koho, okolo čoho, okolo koho) prejsť popri niečom, niekom: Neobišiel bez zádrapky hniezdo ôs. (Šteinh.)

3. (koho, čo) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť, vykonať niečo), urobiť obchôdzku: Obišla niektorých roľníkov, aby išli Plávku chrániť, že ho chcú exekvovať. (Krno) Jak včelárov dnes zobúdza ma ráno, aby som každý včelín obišiel. (Štítn.) Dnes by som mohol celý svet obísť s nemčinou. (Al.); pren. Potom tak ticho pohľadom obišla okolostojacích (Fig.) poobzerala si.

4. (koho) zachvátiť, opanovať (o duševných al. telesných stavoch): strach ho obišiel; Studený mráz ho obišiel. (Kal.) Vždy mi srdce žiaľ obíde. (Horal)

5. (čo, koho) prejsť oblúkom okolo niečoho al. niekoho s cieľom vyhnúť sa; prejsť okľukou: Obišli priepasti a čím ďalej tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.); šport. o. obranu kľučkovaním sa dostať s loptou al. s pukom ap. pomedzi obrancov;

6. (koho, čo) vyhnúť sa stretnutiu, styku s niekým, s niečím: Raz stalo sa, keď sa mali stretnúť, on ju obišiel. (Tim.) Ja som sa veľmi hanbila, keď som chodila okolo teba do roboty. Radšej som ťa obišla. (Emrč.); hovor. Obišiel ma ako choleru. (Kuk.) úzkostlivo sa mi vyhol.

7. (čo, koho) vyhnúť sa splneniu nejakej povinnosti; zámerne (nedobromyseľne) si niečo, niekoho nevšimnúť, nevziať do úvahy; vynechať z náležitého poriadku: o. zákon, nariadenie, rozkaz, o. dôležitú otázku (mlčaním); Štyroch obíde, piatemu nič nedá. (Jes.) Potom sa rozlúčili podávaním rúk a neobišli ani Ondreja. (Ondr.) Počuli sme, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. (Taj.) aby si nás navštívil;

pren. minút niekoho, niečo, nenatrafiť na niekoho, na niečo, nezasiahnuť niekoho, niečo: nešťastie ma obišlo, choroba ma obišla; Smrť i tak neobíde nikoho. (Kuk.) Výkrik nemohol obísť tvoj sluch. (Karv.)

8. pochodiť, obstáť nejako, povodiť sa niekomu nejako, vyviaznuť nejako: dobre, zle, šťastne o.; sucho, nasucho, lacno o. bez škody, bez následkov, šťastne; o. naprázdno nemať úspech; o. po dobrom (Chrob.) dobre; Rovnako sme obišli. (Al.) Nebol by si ani ty suchý obišiel (Jégé) bolo by ušlo bitky aj tebe. S jeho dievkou obišiel by najlepšie. (Tim.) Obišiel by bez pokuty (Jégé) nedostal by pokutu. Nechce obísť s posmechom (Taj.) nechce sa dať vysmiať.

9. hovor. (čo) stihnúť, stačiť prejsť (ta a späť, obyč. časovo): za taký krátky čas to neobídeš;

10. nár. (koho, čo) opatriť, ošetriť: Keď ochorieš, kto ťa obíde?

11. expr. zried. (koho) ošialiť, oklamať, podviesť: On ich nahovoril, obišiel, obláznil. (Tim.);

nedok. k 1-7 obchádzať i obchodiť

|| obísť sa¹ vyhnúť sa vzájomnému stretnutiu (schválne); nestretnúť sa, minúť sa (náhodou): Vše sa obišli, keď sa mali stretnúť. (Jes.);

nedok. obchádzať sa

obchádzať i obchodiť nedok. (opcháďaťi, opchájac, obichádzeč, opchojic, obichoďiť)
1. pohybovať sa, chodiť dookola niečoho: Dág opchádza̋ okolo té zahradi (Nandraž REV)
2. prechádzať okľukou popri niekom al. niečom, vyhýbať sa: Autá ho opchoďiľi, ač toruosi potom u_zastalo, a to chlab_z handár (Ležiachov MAR); Aj horou bi obichoďeľi ľiďe, aľe bráňa (Hor. Zahorany RS); Obichádza̋š to blato! (Kameňany REV); Akurát kej som ho opchojel, začal aj on pridávac a uš som sa nemal dze vihnúc (Trstie ILA); Stojiž mi v draźe a ja ce muśu opchodzic (Dl. Lúka BAR)
3. pohybovať sa v blízkosti niekoho, niečoho: A oni, huncúťi, pod oblokon ľen tag opchoďiľi (Lišov KRU); A tera_sa to šetko už objavuje zas, aj risi opchoďia, aj tie meďveďe su teras tuná (Kľak NB); Nižd bi zato nedal, že nás niédo v noci opchádzá (Myjava)
F. čo ťa to opchoďí? (Ležiachov MAR) - prečo sa do toho starieš?; mňe to ňeopchodzi (Krivany SAB) - nezaujíma ma to, nestarám sa o to
4. postupne navštevovať rozličné miesta (so zámerom niečo vybaviť), robiť obchôdzku: Ešťe so_mau̯ tedi ženu, ona opchoďila, ďe som (Handlová PDZ); Ja̋ som slúžiu̯ u zemäna v Ľešťináh a boľi zme obaja̋ bravi opchoďiť (Leštiny DK)
5. prejavovať sa prvými príznakmi, zachvacovať (o telesných a duševných stavoch): Očera ho chrípka opchádza (Návojovce TOP); Chorobi ňeopchoďiľi aňi staríh, aňi mladích (Žaškov DK)
6. strániť sa niekoho, bočiť od niekoho: Obichádza̋ me rašé (Nandraž REV); Čo ma uš kcež opchoďiť? (Králiky BB); F posledném čase ma začala Ilona jakosi opchájac (Trstie ILA); Len ho (šarvanca) starí rás viškŕkav z bičom, ščúl nás opchádzá (Červeník HLO)
7. opatrovať, ošetrovať niekoho, starať sa o niekoho: Chto ťa buďe opchoďiť, keď oňezdravieš? (Pravenec PDZ); Ked budeš nemocní, do ťa bude opchádzat, ket nemáž dzeci? (Stráže n. Myj. SEN); Ja śe nadožila - i trojo dzeci opchodzidz i navaric! (Fintice PRE); Povedzeľi pastirovi, že ňedobre obhodzi bujaka (Kokšov-Bakša KOŠ)
8. trpieť, znášať niečo, niekoho: Čo to buďem nadarmo v dome opcháďať! (V. Bielice TOP); Takého hňilého človeka ja mám v dome opchoďiť?! (Bodorová MAR); Len abi ho človek opchádav! (Lukáčovce HLO)
9. odmietať, zavrhovať niečo: Tedi sa neopchádzalo niš, že to lebo to neni dobré, šecko sa minulo a šecko sa zedlo (Biely Kostol TRN)

obchádzať sa i obchodiť sa nedok. uskromňovať sa s niečím, v niečom: Opchádzáme sa z jenním páron koňí (Bošáca TRČ); Na jedzeňu me śe opchodziľi, ľem žebi opchod bul (Čemerné VRN)

obchádzať si i obchodiť si nedok. strsl usilovať sa získať si niekoho: Hádam sa s ňou kce do roďini dostať, ke_ci hu tag opchoďí (Socovce MAR); Bars si ho opchádza̋ jeho mat (Roštár ROŽ)

obchodiť dok. (opchojic)
1. postupne prejsť, ponavštevovať: To už nemosíž opchojic tolké opchodi jako pru̯, čil to máš šetko pod jednú strechú (Trstie ILA)
2. obstáť v nejakej situácii: Pri tom som a_ja̋ štasno opchodil (Lubeník REV)

obchodiť p. obchádzať

obchodiť sa p. obchádzať sa

obchodiť si p. obchádzať si

obchádzať [-(d)zať], obchodiť ndk
1. (o človekovi) čo, koho, okolo čoho, koho pohybovať sa, chodiť v kruhu okolo niečoho, niekoho: abich za dwa mesyce obchádzala hori a oplakáwala pánnénstwi mé (KB 1757); urbem totam pervenatus sum: obchodil sem celé mesto; circum gredior: obcházám, okolo gidem; circumeo: obcházám, okolo gidem, okolo gedem (KS 1763); perarare pontum: obchoditi more (KS 1763);
x. pren kráti sa mi, kráti na brušku fertuška, už ma neobchodí čtyri rífy stužka (PV 18. st) neobsiahne
L. metor: wymeráwám, mezu obcházám, vymezugem (KS 1763) chôdzou určujem hranice
2. astron (o planéte) vykonávať kruhovitý pohyb v pravidelne sa opakujúcom cykle, obiehať okolo niečoho: Dobropan w kole swem obchazy skoreg než za pul roka (KoB 1666); pochopiť nemuze lydska mysel, gak prutku chytrosty kruti se obloha nebeska, obchodyc za čtyri a dwacet hoďyn celu Zem (PP 1734)
3. čo, koho, okolo čoho, koho prechádzať, ísť popri niečom, niekom, mimo niečoho, niekoho: (služobník) aby dolu mohl zgiti, wysoké skaly, hlubinu obchazal (SPo 1690); perlustro: prehlédam, obhlédam, obcházám; circumvado: okolo chodjm, obcházám; žaden slobodnu cestu tadul pregity nemuže, ale hen wisse wšeckeg dedinj obchazat musime (PRIBYLINA 1766); Tenere neb gjnač Tiberium gmeno má a tato (rieka) obchazy wukol mesta Rima (KCS 18. st);
x. pren oculis obire exercitum: očima obcházati wogsko (KS 1763)
L. obchodiť vojsko robiť prehliadku zbraní: pereqvitare aciem: obchoditi, obgjždati wogsko (KS 1763)
4. čo, koho, okolo čoho, koho pohybovať sa, chodiť, zdržiavať sa v blízkosti niečoho, niekoho: giž y nepriažnik okolo neho obchazal (KRUPINA 1675); kdo yak we dne, tak y w noczy okolo takoweho mysta (kostola, cintorína) obchazy, ma ad torturam dan byty (P. ĽUPČA 1691); dábel weduce, že kratky ma čas, weliky ma hnew proty wiwolenym božim, proto gako lew rwucy obchody (COB 17. st); woda za zahradu tjekawala a to mjsto Na kut zanechawala a ho obchazala (DULICE 1726)
5. čo ísť oblúkom okolo niečoho s cieľom vyhnúť sa: lepsseg obchodiť zlé wecy (GV 1755); člowek, dokawad chodi pri swetle, gezera, gamy, skaly a gine nesstesti snadno obchaza (MS 1758); diabol z daleka tess obchacza kriz (SJ 1770)
F. kde se zle komu powodj, to mjsto pilne obchodj (Se 18. st) o poučení z chýb
6. koho, čo vyhýbať sa niekomu, niečomu, bočiť od niekoho, niečoho, strániť sa niekoho, niečoho: falyetsnyikóv lyitzovánich moj duch barz nyenávidzi i dalyeko obchodzi (DŽ 1752); fugito: obcházám, stránjm se, chránjm se (KS 1763)
F. co poznawa gednuc člowek, že mu w nečem sskodi, to, gak rozumu užiwa, wssemožne obchodi (GŠ 1758)
7. zámerne, nedobromyseľne si niečo, niekoho nevšímať, nebrať do úvahy: Jana Csierneho manželka s nim spolu any biwaty nechce, ale obchodiacz hospodarsku praczu lehkomiselne a bez roboti žada žiti (DUBOVÉ 1757); divertunt longe: daleko upádagú od práci, obcházagú prácu; subterfugere laborem: prácu, robotu obcházati (KS 1763); Tyrus gjž cizj narodj obchazegj, a gestli se Pigmalion nepomiňe, wssecek kupeckj obchod ginam se preňese (PT 1796)
8. čo, koho navštevovať; robiť obchôdzku (s cieľom prezrieť, skontrolovať niečo): wssečky (zátoky) mužu se obcházat na malých hayowkoch (KrP 1760); confreqvento: často chodjm, často obcházám, často bydljm, často nawsstiwugem; circumire vigilias: obcházati stráže, wártu (KS 1763); bratrowe haufne se k nemu (Hilarionovi) scházeli a spolu s nim klasstere obcházeli (VP 1764)
9. čo vykonávať nej. činnosť, funkciu, zaoberať sa niečím, starať sa o niečo, opatrovať niečo: pre ktoru nemocz nemohol swe ubostwo obchoditi a Geho Oswicenost pana zbiwaty (SLIAČE 1634); gedneg žene dano, ktera mesku čriedu obchodila, potrawa za dwa dny; žena, ktera dobitek, obe čriedi, obchacala od besu, dano geg y strowu fl 1, d 96 (ZVOLEN 1645; 1658); ti pak, kterj z takowimj nemocnimj obchazegj, magj se warowat, aby negaku paru anebo wunj od neho do nosa netahli (HT 1760); perfungor: w úraďe obcházám, powinnost odprawugem; rem privatam obire et publicam: gak w swég weci, tak w obecnég obchazati (KS 1763)
10. s kým, (s) čím prichádzať do styku s niekým, stýkať sa s niekým; narábať s niečím; zachádzať, nakladať s niekým (ako obvineným): kterak by se manžele spolecžne riediti, sprawowati, obchoditi a w yakoweg welikeg rewerentij a pocztiwosti geden druheho mely by držeti (BAg 1585); sicze gsem malo s nou obchadzala, len giduczi ras na sedliakou, kteri plott sprawali (S. ĽUPČA 1689); Muransky w ten čas na yarmoku s nou, Elisabethou, bil obchazal (P. ĽUPČA 1722); w plnem mesjcy nemá se z wjnom obchazati, ani s dolievanjm ani spússtanjm (VK 1764); ga mnoho obchazym s lidmi, ga se k nim primluwam na chodnikach (UD 1775); poradek predpjsany ma (úradník) gak z pachačem takym obchazeti (NJ 1785-88)
L. žaden z dwoma prawy nema obchazet aneb bez wuole pana rychtara k panu gyt žalowat (ŠŠ 1610 práv) o súdnej príslušnosti; o. sa ndk:
1. (s) čím, s kým zaoberať sa niečím (nej. činnosťou); starať sa o niečo, o niekoho: kteryz krzestiansky czlowiek, muz nebo zena czary by sie obchodila aneb gedy (ŽK 1473); ten mladenecz se nykdy s takowymy weczmy neobchazel, any geho narod (BECKOV 1559); žide, kteryž se zaklijnanim obchazeli (SK 1697); ktery by se z bratuw lharsku rečy obchodyl (CA 1698) klamal; čili bi som sa ňebol s ňú (Zéliou) podobňe obchádzal (DS 1795)
2. ako správať sa, postupovať (v niečom): kteri dlžnik pak aneb obžalowani dobre se obchodici na odloženi terminu k doswečeni slussnu pričinu zada (CA 17. st E)
3. čím obracať sa na niekoho:
L. práv obchodiť sa právom riešiť spor súdne: neakowa poputka se stala lebolicz bitka meczy dwema chudimi lydmi w hagi; wolagi se k prawu a prawom se chcegi obchoditt (D. ŠTUBŇA 1566 KL)
4. v čom (o odeve) nosiť sa, obliekať sa do niečoho: mystr pak powinnen mu (učňovi) dawaty ssaty, w kterich bi se obchodity muohol, dokud se wiučy (VELIČNÁ 1714)

obchodiť p. obchádzať