Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

holba -by holieb/holb ž.

holba -by holieb/holb ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ stará jednotka objemu s obsahom približne trištvrte litra používaná na meranie tekutín a sypanín: merať semenec na holby; Spisovali, čo všetko museli zhromaždiť: 54 holieb masti, 29 funtov masla. [Milan Ferko]
2. ▶ cínová al. keramická nádoba s uchom a odklápacím vrchnákom zdobená maľbou al. reliéfom; jej obsah: ligotavá h.; krčmár mu nalial holbu piva; vypil dve holby medoviny; Vám sa iste tiež zažiadalo pevného lôžka a holby vína. [A. Hykisch]
3. kart. slang. ▶ farba v kartách, guľa
▷ holbička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 2: dali si po tri holbičky vína

holba -y ž. ‹n›

1. stará jednotka objemu, používaná najmä na nápoje (0,775 l)

2. cínová, sklenená al. keramická nádoba s uchom a sklopným viečkom, obyčajne zdobená maľbou al. reliéfom, v minulosti bežná

guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holba • zvon

2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2

holba p. guľa 1

holba, -y, holieb (ľud. i holbí) ž.

1. stará dutá miera, 0,708 l;

2. zastar. nádoba (približne pollitrová), pohár: h. vína;

3. farba v kartách, zvon, guľa;

holbový príd.: h-á fľaša o obsahu jednej holby; h-é eso;

holbička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2

halba p. holba

holba ž. (hoľba, hau̯ba, huoľba)
1. strsl, zsl nádoba s obsahom asi 0,708 l: Do hoľbi seďem tíh verdúnčekou šlo (Zem. Dedina TRS); Miseu̯ zaplaťiťi tri hau̯be páľena (Ľuboreč LUČ); Pridala sem tri holbi maku, štiri holbi fazole, ešče tu mam holbu bobu (Skalica); Do holbi sa vešlo póv litra vína (Trakovice HLO); huoľba (Pečenice LVI)
2. strsl, zsl nádoba, pohár: Hoľba bola aj na piťa (Bobrov NÁM); To sa dávalo do tej sípki, aj zbožié sa tan dávalo, tomu sa hovoriévalo holba (Kostolné MYJ); Voľakedi piľi z dreveních pohárou víno, aj holbi boli takie (Žemberovce LVI)
3. strsl, zsl farba v kartách, guľa: Vidaj tú holbu, lebo prehráš! (Kameňany REV); Aj holba má osem kariet (Návojovce TOP); Len ukáš tú holbu, čo máš skovanú! (Chocholná TRČ); holbový príd. k 1 - 3: Vistrúhau̯ holbovú nádobu na víno (Brezno); Holbi to buli take holbove flaše - holbofki (Beluša ILA); Tatko si ždi do holbovéj fľaše dali kvitu kúpiť (Kubrica TRČ); Boli aj také žbáni a také holbové poháre (Bernolákovo BRA); Čakám holbového túza, teda holbu (Bánovce n. Bebr.); holboví (Koniarovce TOP); holbička ž. zdrob. k 1, 2: Hau̯bička na vodu bou̯a z hlini, bou̯a ako krčiažok (Východná LM); halbička (Detva ZVO)

huoľba p. holba

halba, halbený p. holba

halva p. holba

holba [hol-, hal-, halva] ž nem
1. miera s obsahom 0,708 l: čztyry holby wyna (BYTČA 1637 E); s každeho waru na halbu wyna (ZVOLEN 1640); dwě konwe wina osum halb w sobě drzicy (STUPAVA 1649); puldruheho wedra nebo dwanáct holbi (KS 1763); 4 férdunky gest holba, 16 holby gest fertál, 8 holby gest oktál, 64 holby gest okow (LU 1775); funt hleba a halvu vody (ABOV 1783 LP)
2. nádoba s objemom okolo 0,7 l: holba drewenna (BÁNOVCE n. B. 1663); holbový, holebný, halbený príd majúci obsah jednej holby: dwe kanwy cynowe, gedna halbena a druha pintowa (s. l. 1585); konwicze stribrna holbowa (P. BYSTRICA 1611); geden (pohár) holebny (M. CHOCHOLŇA 1596); zbanek asy holebni (SKALICA 1676); -ička dem: nalejte holbičku vína (ASL 1676)

holebný p. holba