spurný príd. kt. sa stavia na odpor, vzdorovitý, priečny; svedčiaci o vzdorovitosti: s-é dieťa; s. pohľad, s-é správanie;
spurne prísl.;
spurnosť -i ž.
spurne 2. st. -nejšie prísl.
spurný príd.
1. stavajúci sa na odpor, vzdorovitý, vzdorný: [Hana] trošku spurná, ešte divá (Jes.); Laco býval pri pive zlej vôle, príkry, spurný. (Kuk.); spurné a neposlušné decko (Jaš.);
2. prezrádzajúci vzdorovitosť, spôsobený vzdorovitosťou: s. hlas (Tim.); s. pohľad (Šolt.); s-é gestá (Fr. Kráľ);
spurne prísl.: s. hľadieť; s. povedať niečo;
spurnosť, -ti ž. vzdorovitosť, prejavovanie odporu, vzdoru