reštaurátor -a m. kto reštauruje (význ. 1, 2): r. umeleckých pamiatok; r-i cudzej nadvlády;
reštaurátorský príd.: r-é práce;
reštaurátorstvo -a s.
reštaurátor -ra pl. N -ri m.
reštaurátor -a m. (reštaurátorka -y ž.) ‹l›
1. kto odborne reštauruje
2. kto sa usiluje o reštauráciu2 al. ju realizuje;
reštaurátorský príd.: r-é práce; r-é úmysly
reštaurátor, -a m.
1. umelec reštaurujúci poškodené umelecké pamiatky;
2. prívrženec politickej reštaurácie;
reštaurátorka, -y, -riek ž.;
reštaurátorský príd.: r-é povolanie; r-á dielňa v ktorej pracuje reštaurátor; r-é snahy snahy (politických) reštaurátorov;
reštaurátorstvo, -a str. reštaurátorské povolanie