dubina -y -bín ž. hromad. dubový porast; dubové drevo, dubové haluze: hustá d.; kúriť d-ou
dubina -ny dubín ž.
dubina -ny dubín ž. 1. ▶ dubový porast; syn. dúbrava, dúbravina: mladá, vysoká d.; hustá, riedka d.; Klčoval, obracal dubiny a ceriny na ornicu. [A. Bednár] 2. obyč. pl. dubiny odb. ▶ zmiešané lesné spoločenstvá s prevahou rôznych druhov dubov, dubový les; syn. dúbrava 3. hromad. ▶ dubové drevo, dubové haluze: suchá, mokrá d.; kúriť dubinou ▷ dubinka -ky -niek ž. zdrob. k 1, 3: mladá d.; nanosiť dubinku
dubina dubový porast • dúbrava • dúbravina: mladá dubina, dúbrava; zablúdiť v dubine, v dúbrave, v dúbravine
dubina, -y, -bín ž.
1. dubový porast, dubová hora: mladá, hustá d.;
2. dubové drevo, dubové haluze: suchá d.;
dubinka, -y, -niek ž. zdrob.
dubina ž. 1. strsl, zsl hromad. dubový porast: To bula hustá dubina (Kameňany REV) F. kukurica veľká ako dubina (Dol. Strehová MK) - veľmi vysoká 2. dubové drevo: Ňie každá dubina je súca do remesla (Pukanec LVI) 3. cudzopasná rastlina na stromoch, bot. imelo biele (Viscum album): dubina (Kamenica n. Cir. HUM)
dubie s, dubina ž 1. dubový porast: dubye obrubowal dobitku (TRENČÍN 1639-40); Pudikowi, čuo pili ostrel na dubie (ŽILINA 1714); mezy dubynu prorokowány boha ffalessneho bylo (KrP 1760); any bucyna any dubina w nasim chotaru se nenachaza (CERNINA 1772) 2. dubové drevo: Zawodcsom, ktery wozily dubie z haja ku mlinom na kwolye (ŽILINA 1729); dubiny narubal (PONIKY 1796)