Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

známosť -i ž.

1. k známy (význ. 1): z. svetových autorov

2. zastaráv. vedomosť, znalosť: dáva sa na (všeobecnú) z. oznamuje sa; nemá o tom z. nevie o tom

3. užší spoloč., osob. vzťah, priateľstvo: vplyvné z-i, nadviazať z.; (ako) po z-i ako pre známeho, medzi známymi

4. dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou (pred manželstvom): vážna z.

□ mať z. chodiť s niekým

známosť -ti -tí ž.

priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť

vedomosť 1. iba mn. č. poznatky získané učením, štúdiom: hlboké, priemerné vedomosti • znalosti: odborné znalosti, znalosti získané na vysokej škole • poznatky: teoretické poznatky • zastaráv. známosť: šíril vo svete známosť o Slovákoch (Škultéty)

p. aj poznatok

2. p. vedomie 2

vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)

známosť 1. p. priateľstvo, vzťah 2. p. vedomosť 1

známosť, -ti ž.

1. vlastnosť niekoho, niečoho známeho; s tav toho, o ktorom sa vie: z. umeleckého diela;

2. trochu zastar. vedomosť, znalosť: dávať niekomu niečo na z. oznamovať niečo, oboznamovať niekoho s niečím; admin. zastar.: dáva sa na všeobecnú známosť formula, ktorou sa v starších časoch začínali verejné oznamy; vziať niečo na z. pochopiť, uvedomiť si niečo; Ju každá bieda, ktorá jej prišla na známosť, až bolestne dojímala (Jégé) o ktorej sa dozvedela. Nebrala som ďalej v známmosť, že je on tam (Tim.) nebrala som na vedomie, prestala som si ho všímať. Šíril vo svete známosť o Slovákoch. (Škult.) Pre známosť maďarskej reči prijali ho do služby. (Vaj.); známosť abecedy (Kuk.); Nikto nemá o nej (o Paulínke) známosť, iba my traja (Tat.) nikto nevie o nej.

3. bližší, užší vzťah medzi ľuďmi, ktorý vznikol z osobného styku, zo vzájomného poznania ap.; priateľstvo: nadviazať, nadpriasť z. s niekým; O mojom osude rozhodla iba náhodná známosť so Zolom. (Bedn.); mať vplyvné z-i mať styky s vplyvnými ľuďmi, mať vplyvných známych; robiť si z-i získavať styky s vplyvnými ľuďmi; dať sa (dávať sa, púšťať sa) s niekým (zried. i niekomu) do z-i začať (začínať) sa k niekomu správať ako k známemu, k priateľovi: Hneď, ako došiel, dal sa s ním do známosti. (Švant.) Jano vedel, že nesmie sa dať Ondrovi do známosti. (Kuk.) Mať Klinová sa neopovážila púšťať do známosti s nevestou zo strachu pred mužom. (Taj.) ako pre známeho.

4. ľúbostný al. úzko priateľský vzťah medzi mužom a ženou: Sú ešte primladí, aby sa dalo hovoriť o nejakej známosti. (Zúb.) Za dievky mala známosť s mládencom. (Taj.) Ulický mal mnoho ženských známostí (Jégé) ľúbostných vzťahov so ženami; mať vážnu z. mať druha pre uzavretie manželstva

známosť ž
1. poznanie, vedomosť, znalosť: cognitio: známost (GrP 1771); on (Boh) známost čloweka w tomto žiwote natolik obmedzil, že člowek ani swé wlastnj prirozenj naležite poznati nemuže (StN 1785-86); cizjch narodu običegj znamost častokrate prospessna biťi muže (PT 1796); w znamost uwedene lotrstwi (LD 18. st); ponewač ze skusenosti znamost mass, prosim, powec, gakowe gest bremeno Krystowe a gakowe diablowe (SJ 18. st)
L. prospievať v z-i Božej prospievať v poznaní Boha: (Bože) kde pokog twug prebiwa, tam ditky žigy w bazny a w znamosty prospiwagu den po dny (AgS 1708); z. činiť, na z., v z. dávať, uviesť, uvodiť, uvodzovať oznámiť, dávať, dať na vedomie: znamost čzinime W. M. (BÁNOVCE n. B. 1569); w znamost mi vwedl skrz psany swe, zieby dluh ten mne naležite sprawil (U. BROD 1598); Buh zwlasst tagnich srdc skussuge negwice, gegich skritu zadost w znamost uwozuge (BV 1652); dawame na znamost, že sme my predaly nasu wynycu (M. KAMEŇ 1692); denuncio: w známost uwodim (WU 1750); intimo: na známost dáwám, oznamugem (KS 1763); byť v dobrej z-i dobre vedieť: prytom Wassy Opatrnosty gest w dobreg znamosti, ze spolu wassy obywatelya ste powinowaty panu memu welkomoznemu za statek (BLATNICA 1587); mať z., mať dobrú z. čoho poznať, vedieť, mať vedomosť o niečom: dobru znamost toho mate, že neni ten dum mug wlastni (B. BYSTRICA 1610); pernosco: dobru známost mám (KS 1763); prísť na z., v z. dať vedieť, dozvedieť sa, uvedomiť si: gestly co tagneho w znamost prisslo, nerozhlassug (KoB 1666); na znamost prisslo, ze bj towarissga ssewcowsky iste towarisstwj drzalj (PRIEVIDZA 1788); vpadnúť v z. komu napadnúť niečo, spomenúť si: mentor kde se bil podel, w znamost mi newpadlo (PT 1778)
F. když ti kdo učyni dobre, to mnohim rosprawag, gak ty komu dobre čyniss, k znamosti nedawag hovor o dobrote blížneho, nie o svojej; mass se učyt od učenych a sprostych učyti, by se mohla dobrych wecy znamost rozmnožyti (GP 1782) vedomosť treba šíriť
2. vlastnosť niekoho, niečoho známeho, kt. je známy, o kom sa vie: známost pak geho gest vžitečná k tisknutj kneh (SP 1696); oprawdowu známost cnosty, ktera nas od zleho odwazj, naskrze nemagj (PT 1796)
3. bližší vzťah medzi ľuďmi, priateľstvo; milostný vzťah: lidskeho nagwjcég ženskeho pohlawa známost aneb lásku nežádag (BlR 18. st); fatens nic nemuze wedet, ponewač od času znamosty swedka wzdicky potulni člowek bil (ŽILINA 18. st); mladenecz, polepssy žiwot swug, buducne hhu (hriechu) se warug, predessle priležitosti hhsne (hriešne) zanechag, pretrhnj zle towarisstwo a znamosti (MiK 18. st)
L. vpúšťat sa do z-i (o vzťahu) začínať si s niekým: wssecki wubec dobre a bohabogne ženy Panu Bohu poruč a do znamosti lidskeg welmi se newpusstag (SJ 18. st)