udobriť dok. spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, pomeriť: chceli si ho u. peknými rečami; u. pohnevané priateľky;
nedok. udobrovať
// udobriť sa prestať sa hnevať, pomeriť sa: u. sa so susedom; ako sa pohnevali, tak sa zasa u-ia;
nedok. udobrovať sa
udobriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok.
udobriť sa -rí sa -ria sa -ri sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.
udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičov • utíšiť • uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľa • uvravkať (Jaroš) • upokojiť • uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriť • pomeriť • zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedov • podobriť: už sú znova podobrení
zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
udobriť, -í, -ia, rozk. -i dok. (koho) spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, uchlácholiť, uzmieriť nahnevaného: Plače a chodí za. nami, kým si nás neudobrí. (Šolt.) Premýšľal, ako sa zalíškať otcovi, aby si ho udobril. (Krno);
nedok. udobrovať, -uje, -ujú
|| udobriť sa
1. prestať sa hnevať: Našla motyku. Razom sa udobrila. (Taj.)
2. (bezpredm. i s kým) pomeriť sa, zmieriť sa: Ako sa povadili, tak sa udobria. (Kuk.) Udobrime sa, pime na zmierenie! (Heč.) Ondro sa udobril s Eržou. (Skal.);
udobriť, udobrotiť dk spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: sem se s krwu potil, bych otce rozhnewaneho tebe udobrotil; ó, Pane mug, čož učynim, bych te udobrotil (GŠ 1758); muž smutmi a newolni domu se nawrátil, newedjc spúsob, z kterim bi krále zase udobriti mohel (VP 1764); Bacchus je Buch ňespokogny, Neptunus ho kroti, když se k ňemu prypoguge, hňeť ho udobroti (GP 1782)