Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

udobriť dok. spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, pomeriť: chceli si ho u. peknými rečami; u. pohnevané priateľky;

nedok. udobrovať

// udobriť sa prestať sa hnevať, pomeriť sa: u. sa so susedom; ako sa pohnevali, tak sa zasa u-ia;

nedok. udobrovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
udobriť ‑í ‑ia dok.; udobriť sa

udobriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok.


udobriť sa -rí sa -ria sa -ri sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

udobriť spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: udobriť si rodičovutíšiť uchlácholiť (hnev, zlosť niekoho): úprimnými sľubmi utíšil, uchlácholil nahnevaného učiteľauvravkať (Jaroš)upokojiť uspokojiť (dosiahnuť pokoj u rozhnevaného) • uzmieriť pomeriť zmieriť (získať si opäť priazeň; obnoviť zhodu, súlad medzi dvoma al. viacerými osobami): rád by (u)zmieril, pomeril rozhnevaných susedovpodobriť: už sú znova podobrení


zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérounár. vymeriť (Jesenská)udobriť: chcel priateľa udobriť daromuchlácholiť uspokojiť upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovalispriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom


zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerilinár. vymeriť sa (Vansová)udobriť sahovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkompokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonalifraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkouspriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehruvyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnaniarezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

udobriť, -í, -ia, rozk. -i dok. (koho) spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, uchlácholiť, uzmieriť nahnevaného: Plače a chodí za. nami, kým si nás neudobrí. (Šolt.) Premýšľal, ako sa zalíškať otcovi, aby si ho udobril. (Krno);

nedok. udobrovať, -uje, -ujú

|| udobriť sa

1. prestať sa hnevať: Našla motyku. Razom sa udobrila. (Taj.)

2. (bezpredm. i s kým) pomeriť sa, zmieriť sa: Ako sa povadili, tak sa udobria. (Kuk.) Udobrime sa, pime na zmierenie! (Heč.) Ondro sa udobril s Eržou. (Skal.);

nedok. udobrovať sa

udobriť, udobrotiť dk spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať: sem se s krwu potil, bych otce rozhnewaneho tebe udobrotil; ó, Pane mug, čož učynim, bych te udobrotil (GŠ 1758); muž smutmi a newolni domu se nawrátil, newedjc spúsob, z kterim bi krále zase udobriti mohel (VP 1764); Bacchus je Buch ňespokogny, Neptunus ho kroti, když se k ňemu prypoguge, hňeť ho udobroti (GP 1782)

udobriť udobriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu