pomíjajúci i pomíňajúci, -a, -e príd. kniž. zastar. trvajúci obmedzený čas, nestály; pominuteľný: pomíjajúca sláva (Zgur.); pomíjajúci význam (Vlč.); Auto je vec pomíňajúca. (Zgur.); pomíjajúci, povrchný, všedný ruch v mestách (Vaj.);
pomíjajúcnosť, -ti ž. nestálosť, dočasnosť, pominuteľnosť: Zahučali zvony, akoby plakali nad pomíjajúcnosťou zemskou. (Kal.) Zas sa stretol s problémom hynutia, pomíjajúcnosti. (Kuk.)
pomíňajúci p. pomíjajúci
pomíňajúci [-ňa-, -ne-] príd kt. má krátky, obmedzený čas trvania, pominuteľný, dočasný: bech zywota meho konecne cilil k rozkossem sweta pominagiciho (PI 1749); fugax: utékly, utekagjcy, odbehly, skoró pomjnagjcy, netrwaly; momentaneus: pominagjcy, netrwáňliwy, na okámženi trwácy; transistorius: prechodny, pomjnagjcy; voluptas corporis fluit: ťelesná rózkoss pomjnagjcá (KS 1763); (človek má smerovať) ku zapowrhnuti wecy časnych a pominegicich (SQ 1781)