Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

slovesný¹ príd. týkajúci sa slovesnosti: s-á tvorba, s-é umenie

sloveso -a -vies s. lingv. ohybné slovo vyjadrujúce dej: dokonavé, pomocné, predponové s.;

slovesný² príd.: s. prísudok, s-é podstatné meno

slovesný -ná -né príd.

literárny týkajúci sa (umeleckej) literatúry • slovesný: literárna, slovesná tvorba mladého autora; rozvoj literárneho, slovesného umenia národa • zastar. literný (vo vzťahu k písanej podobe umeleckej literatúry)

slovesný p. literárny

slovesný¹ príd. týkajúci sa slovesnosti, literatúry: s-é umenie; s. realizmus (Mráz); s-á tvorba (Tat.);

slovesne prísl. zried. literárne: Život bolo treba slovesne spracovávať verne. (Mráz)

sloveso, -a, -vies str. gram. ohybný slovný druh, ktorým sa vyjadruje dej ako proces prebiehajúci v čase a ktorý má gramatické kategórie vidu, času, spôsobu, slovesného rodu a osoby s číslom: pomocné s., dokonavé, nedokonavé s-á; prechodné, neprechodné s-á; zvratné s-á;

slovesný² príd.: s-é podstatné meno