Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kobyla -e -býl ž. samica koňa: k. so žriebäťom;

kobylí príd.: k-ie mlieko

kobyla -ly kobýl ž.

kobyla -ly kobýl ž. 1. ▶ samica koňa al. niektorých iných nepárnokopytníkov (napr. tiav): trojročná čistokrvná k.; grošovaná k. majúca svetlú srsť s tmavými škvrnami; plnokrvná arabská k.; počet chovných kobýl; výbeh pre kobyly so žriebätkami; k. sa ožrebila; k. sa splašila; jazdiť na kobyle; kúpiť kobylu □ geogr. Devínska Kobyla štátna prírodná rezervácia na juhu Malých Karpát
2. expr. ▶ neprimerane sa správajúca žena, hlupaňa (obyč. v nadávkach): Klota rozpráva o Nataši a mne sa tak vidí, že jej závidí jej mladosť. O Frantovi ani slova. Kobyla! [L. Ťažký]
◘ fraz. smiať sa/rehotať sa ako kobyla (obyč. o žene) veľmi hlučne sa smiať ◘ parem. darovanej kobyle nepozeraj na zuby nekritizuj darovanú vec; kováčova kobyla a šustrova žena chodia bosé človek a jeho najbližší majú nedostatok toho, čomu sa obyč. profesijne venuje
▷ kobylka¹ -ky -liek ž. zdrob.: Mali mladú kobylku, ožrebila sa. [V. Šikula]; kobylôčka¹ -ky -čok ž. zdrob. expr.

kobyla samica koňa: plemenná kobyla • pejor. devla (chudá al. stará kobyla)

kobyla, -y, -býl ž. samica koňa: plemenná k., žrebná k.

● Darovanej k-e nepozeraj na zuby (porek.) dar neposudzuj prísne;

kobylí, -ia, -ie príd.: k-ie mlieko;

kobylka¹, -y, -liek ž. zdrob. expr. malá al. pekná kobyla

kobola p. kobyla

kobula p. kobyla

kobýľa s. expr. zried. žriebä samičieho pohlavia, kobylka: Ach, to je biedno kobíľa! (Bodorová MAR)

kobyla ž. (kobola, kobula)
1. csl samica koňa: Bála som sa popri nej íd nazat, tak som poza druhú kobilu prešla (Kráľ. Lehota LM); Zdochla mi kobila (Kociha RS); Kobola nescela tahat (Brestovany TRN); Mi sme mali jednu kobilu, ot tej sme asi štiroch prichovali si žrepcuov (Podmanín PB); Kobula śe nam ožrebila (Spiš. Štvrtok LVO); Kobila je zapuscena (Rakovice PIE); Kobula bi śe bila (Stanča TRB)
F. hodzi jak stara kobula (Markušovce SNV) - ťažko kráča; ňebudze s tej babi dzifka, aňi z vajčaka kobula (V. Šariš PRE) - nebude z toho nič; tag nafriško šicko odbil ja_kobula taňec (Lastomír MCH) - veľmi rýchlo niečo vykonal; šustrová žena a kováčová kobola je bosá (Brestovany TRN) - remeselnícky majster obyčajne nemá čas robiť pre seba a svoju rodinu
2. pejor. nadávka hlúpej žene al. dievke: Te kobola sprostá, son ťi ňevravela ňejďi tan!? (Cinobaňa LUČ); Taká stará kobula a ešče se či z dečí ihrá! (Nandraž REV)

kobola, kobolka p. kobyla

kobyla [-by-, -bo-, -bu-] ž samica koňa: kobyla, krawa, owcze (P. ĽUPČA 1558); sywe koboly (TRENČÍN 1652); kobulu dowedol (JACOVCE 1777); (žrebec) se s kobolu spussta (PL 1787); kobyla se žreby (RG 18. st);
L. mula: chlupata kobyla, kanica (KS 1763) mulica; -í príd: hippace: kobili syr (LD 18. st)
L. bot mentastrum: plana neb kobili mata (NPH 17. st) mäta vodná Mentha aquatica; feniculum sylvestre: kopr kobylj kôprovník štetinolistý Meum athamanticum; bulapathum: ssťaw kobyly, kónsky (KS 1763) rastlina z rodu štiav Rumex
P. tpn Kobula (Kobyly 1277 VSO); Kwbwlnyche (Kobylnice 1372 VSO)