Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prasa -ťa mn. -ce/-atá -siec/-siat s.

1. mláďa ošípanej: chov prasiec, p. kvičí

2. hrub. nadávka

3. zlaté prasa det. hra

špinavý ako p. veľmi; má sa ako p. v žite veľmi dobre; aké p., taký kvik, aký človek, taký zvyk;

prasací príd.;

prasiatko -a -tok s.

1. zdrob. k 1, 2: fam. ty p. nadávka (špinavému dieťaťu)

2. morské p. morča

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prasa ‑aťa mn. ‑ce/‑atá ‑siec/‑siat s.; prasací; prasiatko ‑a ‑tok s.

prasa -saťa pl. N a A -sce/-satá G -siec/-siat I -scami/-satami s.

-a/33030920±127847 2.42: substantíva s. N+A sg. 83162→82923
+277
−88
dieťa/49772 dievča/17231 zviera/5500→5596
+223
−83
knieža/1550 šteňa/948 prasa/849 mláďa/827 vnúča/624 kurča/592 teľa/550 chúďa/477 vtáča/455 dvojča/445 (67/3007)

-sa/5220391±3437 20.14: substantíva s. N+A sg. 872 prasa/849 sa/22 (1/1)

chlipník pejor. chlipný človek • kniž. smilníkhrub.: sviniar sviňa prasa


nemravník nemravný človek • zvrhlíkzried.: zvrhlec zvrheľ (Hviezdoslav)kniž. spustlík (Figuli)zried. spustlec (Hviezdoslav)nehanebník nehanblivecpejor.: zhýralec chlipníkkniž.: smilník necudník nerestníkhrub.: sviňa sviniar prasa


prasa 1. p. sviňa 1 2. p. nemravník, chlipník


sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbrav bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašica mašurahypok.: mašo maškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

2. p. podliak, nemravník, chlipník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prasa, -aťa, mn. č. prasce/-satá, prasiec/-siat, prascom/-atám, prascoch/-atách, prascami/-atami str.

1. malá ošípaná, mláďa ošípanej: chov prasiat, vykŕmené p.; ceckové p. ktoré ešte cicia; Kúpila prasa spod cecka. (Taj.) Aké prasa, taký kvik, aký človek, taký zvyk. (prísl.); expr. špinavý ako p. veľmi špinavý

má sa ako p. v žite veľmi dobre; hádzať perly pred prasatá (Vám.) zbytočne niečo hovoriť, konať;

2. vulg. nadávka, najčastejšie špinavému al. neslušnému človeku: Naučme raz tie sedliacke prasce poriadku. (Ráz.)

3. zlaté prasa detská hra;

prasací i prasačí, -ia, -ie príd.: prasacie ucho (Gab.); prasačia črieda (Vám.);

prasiatko, -a, -tok str. zdrob. expr.

1. malé prasa;

2. fam. o zašpinenom dieťati: Ale veď si ty prasiatko. (Jes-á)

3. zried. druh hlodavca, morča: morské prasiatko (Mih.)

prasačí p. prasa


prasa s. (prese)
1. csl mláďa svine al. (menšia) sviňa: Narano puojďeme na Dľhú s timí presetí (Dol. Lehota DK); Keť pojďeťe pre prasce, vezňiťe si na vos fršlók, ľakšie sa dovezú ako vo vreci! (Pukanec LVI); Prasačka aj prasťe misia beťi veľkej cistoťe a prechlanúťi aňi mak (Čelovce MK); Ftodi präsä malo zo osenďesa̋t kilou, a už bou̯ krvňik, u_sä zabiu̯ (Kokava n. Rim. RS); To kozie mľieko dá moja ňevesta prasaci (Podmanín PB); To prasa je volajaké zakrsu̯é (Štefanov SEN); Jedna mala osem prasédz a druhá jedenást (Ružindol TRN); To našo praśe ňebarz dobre žre, ňebudze z ňeho dobri karmik (Spiš. Štvrtok LVO); Praśeta ladovaľi do vagonoh a šikovaľi jih dześka het (Hubošovce SAB); V jednim kuce fameľija, v druhim kuce koza, f trecim merźňica s praśatami, tak tam žiľi (Niž. Hrabovec VRN)
L. prasa ot cecka (Pukanec LVI), prasa spot cecka (Kaľamenová MAR) - ktoré ešte cicia mlieko; šunkové prasa (Brezová p. Brad. MYJ) - ešte takmer bez slaniny, ale už súce na zabitie; prasnica na dvojích (trojích, štvorích) prascoch (Blatné MOD) - ktorá sa druhý (tretí, štvrtý) raz oprasila; ďivuo präsä (Dlhá n. Or. DK), dzivé prasa (Stupava BRA) - mláďa diviaka al. menší diviak
F. prasa jag bi ho natúkél (Bzince p. Jav. NMV) - veľmi dobre vykŕmené; tuční aňi prasa (Parížovce LM) - veľmi; dodegvení ani prase (Nandraž REV), dobrhlení ani prase (Gočaltovo ROŽ), dorichtovaní ani prasa (Honce ROŽ), dováľaní jako prasa (Prosné PB), špinaví, zarípaní jak prasa (Brodské SKA), domazaní jak prasa (Brestovany TRN), sčápaní jak prasa (Zvončín TRN), strepani, zblaceni jak praše (Brezina TRB), zamurcani, zatriskani jak praśe (Bracovce MCH) - veľmi špinavý; chodí jak prasa (Turá Lúka MYJ), vipatra jak praśe (Sokoľ KOŠ), viźira jak praśe (Bracovce MCH), drží sa ho špina jag nepodareného prasata (Červeník HLO) - je veľmi špinavý; gebrí sa ako prasa, keď ňechce žrať (Lutila KRE) - veľmi sa špiní; kruši, kvaca jako prasa (Zborov n. Bystr. KNM) - robí veľa špiny pri jedení (trúsi, kvacká); charka jak praśe (Sobrance) - často a hlasno chriaka; má sa ako prasa (Mošovce MAR) - veľmi dobre; je ako za groš prasa (Rim. Píla RS) - malý, neduživý; mlänčká ako prasä (Sása REV), džvängá ako prasä (Sirk REV), cápe hubú jako prasa (Prosné PB), canká jako prasa (Beluša ILA), čamka jak praśe (Bracovce MCH) - veľmi mliaska; chľiape jako prasa (St. Bystrica KNM), chľapoce, ľvofa jako prasa (Prosné PB), chlúpe jako prasa (Beluša ILA), chlošče jako prasa (Myjava), chlonce jako prasa (Brestovany TRN) - veľmi chlípe; žere, hutá jako prasa (V. Rovné BYT) - veľmi neslušne je (rýchlo, nahlas a pod.); grčou̯ aňi prasa (Kociha RS), grgá jak také prasa (Jablonové MAL) - veľmi nahlas; ocecaní aňi prasa (Prievidza), naloganí ani prase (Rochovce ROŽ), navalení jak prasa (Bzince p. Jav. NMV), nacecaní jak prasa (Lapáš NIT) - veľmi opitý; tríme sa ako prasa na grošovom motúsku (Rim. Píla RS), nosí sa jako za groš prasa (V. Bielice TOP), drží sa jag za groš prasa (Lukáčovce HLO) - je bezdôvodne namyslený, povyšuje sa; pocťil ho jako prasa mech (Bošáca TRČ) - zosmiešnil ho; je prasaci po kolená (Bošáca TRČ) - je malý; keď jenno prasa zakvičí, šetki k pomoci sa zbehnú (Bošáca TRČ) - žart. o prehnanej súdržnosti; uśmiva śe jag zlate, jak śvecene praśe (V. Šariš PRE) - nahlúplo; vicahnul še jak praše na dišč (Brezina TRB) - iron. vyšiel (nečakane al. nevhod); praśe bi mu pomedži nohi prešlo, prebehlo (Bracovce MCH) - má veľmi krivé nohy; ňemala baba roboti, kúpela si prasa (Prosné PB) - o nadbytočnej práci; prasaťu múki, ďieťaťu ruki (Tvrdošín TRS) - o poskytovaní patričnej opatery; komu hus, komu prasa, komu pešená klbása (Rim. Píla RS) - každému chutí (al. sa páči) niečo iné; ďe sta ďeťi, tam_e krik, ďe sta prasce, tam_e kvik (Párnica DK) - každý sa prejavuje svojím spôsobom; jaké prasa, takí kvik, jaká dúčel, takí špik (Bošáca TRČ) - vonkajšok často odzrkadľuje vnútorné vlastnosti
2. v dvojslovných názvoch zvierat: trnóva prasä (Rat. Lehota REV), trnovatuo prasä (Teplý Vrch RS) - menší hmyzožravý cicavec s pichliačmi na tele, zool. jež (Erinaceus); morské prasa (Jablonové MAL); morskó prasa (Mýtna N. Ves TOP) - malý hlodavec používaný na laboratórne pokusy, zool. morča (Cavia)
F. pícháž aňi trňovuo prase (Mur. Dl. Lúka REV) - veľmi (o neoholenom mužovi)
3. čiast. spiš i šar anat. zadná časť nohy pod kolenom, lýtko: Mňe treba široke sari, bo mam tluste praśata (Krivany SAB); praśe (Odorín SNV, Klčov LVO)
4. semenná tobolka jesienky obyčajnej: prasa (Lubina NMV)
5. v spoj. na zlaté prasa (Brestovec MYJ) - druh detskej hry
6. expr. nadávka (niekomu): To je prasa hnusnó! (Cinobaňa LUČ); Celí dvar obríhau̯, prasä edno! (Sása REV); Opsral celú desku, prasa! (Prosné PB); Ta ti śi aľe praśe, kukaj, jak śi śe zatrepal! (Ložín MCH) prasací i prasačí príd. k 1: Prišla Cigánka, či jej ňedáme presecú hlavu (Dol. Lehota DK); Ňestub na ten prasačí šuľec! (Prosné PB); Jeného zavreli do prasačej klietki a potom nad ním lamentuvali, nariekali (Dubnica n. Váh. ILA); Prasačá hlava išla též do prezburštu (Zvončín TRN); prasací zubi (Močidľany SKA)


prese p. prasa

prasa s
1. mláďa svine, mladá ošípaná: zadny czlowek nema sweho dobytku drzeti w swem domie, kromie swinek, czo prasce krmi aneb chowagi; tu swini, kteraz prasce nadagi, piet ssylinky (ŽK 1473); mlade prasce (sú) wo dwore; (H. ŠTUBŇA 1569); prasiecz prisazenjch no 10 (NOZDRKOVCE 1652); prasiat z magera podzameckeho no 5 (ILAVA 1663); nefrens: odlučene prasa (LC 1707); prigem sawich prasat (DUBNICA n. V. 1731); swine, samice prinássegj do roka dwakrát mladé prasce (HRK 1773)
L. takowa gest y porcus marinus, prasa morske, kteražto riba se do zeme wriwa, kdj čuge siet (CS 18. st zool) sviňucha pobrežná Phocaena phocaena
F. ag prasa w mechu geďine hlúpy kupuge (BU 1795) mačku vo vreci
2. expr machuľa: posel sa nahli, us som z nahlivosti agi prasa s perom urobila (LADCE 1774); -iatko [-ia, -á-] dem
1. k 1: prasatek odlučenych no 11 (ORAVA 1611); Zuza zochabil 2 prasatka za 14 g (BARDEJOV 1646); (svedkyňa) niekdy prasiatko, nekdy pak kuriatko bila doniesla (BENICE 1764); male prasadka udim a sussim (M. KAMEŇ 1765)
2. pl Prasiatka astron súhvezdie, otvorená pohybová hviezdokopa v súhvezdí Býka: Hyades: Prasátka (FO 1737); -iatečko [-sá-] dem k 1: porcellus: prase, prasátečko (PD 18. st); -ací príd k 1
P. tpn na drwa chodil do mladich hagow aneb do Prasaczeg hory (ILAVA 1651)

Prasa_1 Prasa Prasa_2 Prasa
prasa
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) prasa Dudášikova tetka. " A nám chýba prasa , voda vyvalila vráta, " pridávala
G (bez) prasaťa striebro rovnajúce sa váhe malého prasaťa . Jemu sa to vidí málo, lebo ich
D (k) prasaťu chystalo vyliať studenú ovsenú kašu prasaťu do válova. „Dala by si mi to?“
A (vidím) prasa sezóny, že v prípade úspechu upečie prasa .“ Máte skúsenosť, že hráči neboli
L (o) prasati hlúpu odrhovačku o zaľúbenom prasati , na čo vypukol hlučný rehot.
I (s) prasaťom zvieratami. Špinavú porovnáva s prasaťom , prefíkanú s líškou, zvedavú
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) prasce Stačili by sliepky, teľce a prasce . Veď kto by jedol nosorožca?
N (dve) prasatá smial sa. Povedala som: „Šťastné prasatá .“ A on, že nie sú šťastné, lebo
G (bez) prasiec Keby som mal v chlievoch menej prasiec , na dvore menej hydiny, v komore
G (bez) prasiat pripomínali nárek obarených prasiat . Rebrináky boli naložené červenými
D (k) prascom Každý deň dávala žrať hydine i prascom , v ranných hodinách pripravovala
D (k) prasatám si myšlienky. Naliali husiam i prasatám vodu a nasypali do válova
A (vidím) prasce aby vzal pušku a postrieľal naše prasce , aby ani jedno nemohlo odísť
A (vidím) prasatá do nízkych konárov, rozháňal prasatá , sliepky a deti na ceste pred
L (o) prascoch lepšie, nehovoriac o ovciach a prascoch , ktoré ste vzali na palubu, aby
L (o) prasatách Momentálne s ním experimentuje na prasatách a využíva ho na opravu trubíc
I (s) prasatami sliepkami a krochkajúcimi prasatami sa handrkovali gazdiné. Podomoví
I (s) prascami že hneď za rohom sú chlievy s prascami . „O týždeň pôjdu dve - tri svine

Zvukové nahrávky niektorých slov

mačky, psy, prasce, deti chats, chiens, cochons, enfants
ovce a prasce, kravy moutons et cochons, vaches
perličky, mačky, psy, prasce pintades, chats, chiens, cochons
prasce, kravy a voly cochons, vaches et boeufs
prasiat a koní zabitých porcs et chevaux abattus
psy, prasce, deti, roľníkov chiens, cochons, enfants, laboureurs
som sa ako prasa étais comme un coq
všetkých prasiat a koní tous les porcs et chevaux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu