horizontálny príd. vodorovný: h-a čiara, poloha, h. prierez;
horizontálne prísl.
horizontálny -na -ne príd.
horizontálny -na -ne príd. ⟨gr.⟩ ▶ rovnobežný s vodnou hladinou, vodorovný; op. vertikálny, zvislý: h. smer, pohyb; horizontálna poloha; h. prierez; horizontálna čiara, priamka horizontála; horizontálna vyvrtávačka; horizontálna žalúzia s vodorovne usporiadanými lamelami; horizontálne prúdenie vzduchu; Päsť preťala vzduch a učeň zaujal horizontálnu polohu. [P. Kováčik] spadol □ astron. horizontálny kruh halový jav v rovnakej výške nad obzorom, ako je Slnko; astron. horizontálne súradnice spoločný názov azimutu a zenitovej vzdialenosti al. výšky nebeského telesa, obzorníkové súradnice
horizontálny príd. ‹l < g› rovnobežný s vodnou hladinou, vodorovný (op. vertikálny, zvislý): h-a poloha; h. smer; – h-a priamka, os horizontála; ban. h-e dobývanie; h-a otvárka; geol. h. posun strižný zlom so strmou zlomovou plochou, pozdĺž ktorej nastal vzájomný vodorovný pohyb susediacich krýh zemskej kôry; fyz. h-e kyvadlo so zvislou osou kyvu, používané na meranie veľmi malých časových zmien, ťažnica; astron. h. celostat vrhajúci slnečné svetlo vodorovným smerom; h. kruh halový jav v rovnakej výške nad obzorom, ako je Slnko; tech. h-e obrábacie stroje ktorých nástroj sa pri obrábaní pohybuje obyčajne vodorovne; h-a fréza, píla, vyvrtávačka; motor. h. karburátor s vodorovne umiestneným prívodom paliva;
horizontálny p. vodorovný
vodorovný rovnobežný s vodnou hladinou (op. zvislý) • horizontálny: vodorovná, horizontálna čiara, poloha • rovný: rovná strecha • rovnobežný
horizontálny príd. odb. majúci vodorovný smer, vodorovný (op. vertikálny): h-a rovina, poloha, h. pohyb, prierez; tech. h-e obrábacie stroje ktorých rezacie súčiastky sa pri práci vodorovne pohybujú;
horizontálne prísl.: h. sa pohybovať