dovŕšiť -i dok. dokončiť, skončiť, zavŕšiť: d. skladbu, d. prácu, víťazstvo, d. 50. rok života;
nedok. dovršovať
// dovŕšiť sa: rok sa d-l, dielo sa d-lo;
nedok. dovršovať sa
dovršovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.
dovršovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.
dovŕšiť sa -ši sa -šia sa dovŕš sa! -šil sa -šiac sa dok. ▶ dosiahnuť konečnú (potrebnú al. najvyššiu) mieru; syn. zavŕšiť sa, ukončiť sa: legislatívny proces sa dovŕšil; miera utrpenia sa dovŕšila; deň, rok sa šťastne dovŕšil; jeho život sa dovŕšil ▷ nedok. ↗ dovršovať sa
dovŕšiť -ši -šia dovŕš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (čo) ▶ doviesť do konca al. na najvyššiu mieru; syn. dokončiť, ukončiť, zavŕšiť: d. štúdiá; d. prácu, debatu, premeny; umelec nestihol d. svoje dielo; d. svoje víťazstvo, triumf, úspech; d. tridsiaty rok života, šesťdesiatku; d. plnoletosť; kandidatúru dovŕšil volebným víťazstvom; požiar dovŕšil skazu; Kniha, ako je táto, nie je vlastne nikdy dovŕšená, vynárajú sa nové a nové veci. [M. Ďuríčková]; S víťazným smiechom dovŕšiš svoju pomstu. [M. Ferko] ◘ fraz. na dovŕšenie všetkého ešte, napokon, okrem toho ▷ nedok. ↗ dovršovať
dovršovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. ▶ dosahovať konečnú (potrebnú al. najvyššiu) mieru, dosahovať vrchol; syn. završovať sa, ukončovať sa: dielo sa dovršuje; Tvorba kostí sa dovršuje až v desiatom-dvanástom roku. [NP 1986] ▷ dok. ↗ dovŕšiť sa
dovršovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovanie nedok. (čo) ▶ dovádzať do konca al. na najvyššiu mieru, dosahovať koniec niečoho; syn. dokončovať, ukončovať, završovať: d. dielo, prácu, reorganizáciu; d. skazu; toho roku dovršuje päťdesiatku; jeho tragédiu dovršovala ťažká choroba; V opravovni dovršoval svoje učňovské roky. [R. Moric]; Slováci dovršujú svoju štátnosť. [Pd 1995] ▷ dok. ↗ dovŕšiť
dovršovať p. končiť
končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú
dovŕšiť, -i, -ia dok. (čo) doplniť na konečnú (potrebnú, najvyššiu) mieru, dokončiť, ukončiť: d. stoh slamy; d. dielo, víťazstvo, d. mieru utrpenia, d. dvadsiaty rok, d. výstavbu socializmu
● hovor. na dovŕšenie ešte, napokon, okrem toho;
nedok. dovršovať, -uje, -ujú
|| dovŕšiť sa dosiahnuť konečnú (potrebnú, najvyššiu) mieru, dosiahnuť vrchol, vyvrcholiť, ukončiť sa: Tu sa jeho šťastie dovŕšilo. (Šteinh.) Deň sa mi dôstojne dovŕšil. (Taj.);
dovršovať p. dovŕšiť
dovršovať ndk končiť, završovať: complere ad summum: dowrssowati (PD 18. st)