Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dej -a m. čo sa deje, čo prebieha: napínavý d. (filmu); opisovať d.; prírodný, chemický d. proces; lingv. slovesný d.;

dejový príd.;

dejovo, dejove prísl;

dejovosť -i ž.

dej deja pl. N deje m.

dej deja pl. N deje m. 1. ▶ čo sa deje, dialo al. bude diať, príbeh: predpokladaný, nepredpokladaný d.; vtiahnuť niekoho do deja; byť stredobodom, v centre deja; inscenovať politické deje; málokto by bol predpokladal taký d.
2. ▶ umelecké (literárne, filmové a pod.) stvárnenie istého príbehu al. istej udalosti: fabula, zápletka deja; ťažisko deja; útržky deja; časová rozvinutosť deja; dynamickosť, plynulosť, kontinuita, zauzľovanie deja; spätné odvíjanie deja; d. balady, románu, divadelnej hry; posplietať, zjednotiť všetky nitky deja; lokalizovať, atomizovať d.; Predohru a orchestrálne úvody využíva režisér na dokreslenie deja. [L. Čavojský]
3. odb. ▶ plynulý chod, proces, postup: fyzikálny, chemický d.; duševné, telesné deje; mnohé deje prebiehajú v organizme simultánne; Prostredníctvom kožných nervových zakončení sa uskutočňujú mnohé reflexné deje. [NP 1995]; lingv. dokonavosť, nedokonavosť slovesného deja

dej -a m. ‹arab› hist. titul tur. miestodržiteľov v Alžírsku

dej jestvujúce, prerozprávané al. inak stvárnené udalosti, ktoré sú, boli al. budú • príbeh: dej, príbeh filmu je zaujímavý • fabula (časové a kauzálne podanie deja): prerozprávať dej, fabulu románu • sujet [vysl. süže] (dej realizovaný v rámci určitej, obyč. literárnej umeleckej kompozície)

p. aj priebeh

priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života

dej, -a m.

1. čo sa deje, odohráva, stáva, stalo, udalosť, príbeh;

odb. proces, postup: chemický d., duševný d.; gram. slovesný d.;

lit. príbeh, fabula: d. románu, divadelnej hry, filmu;

2. zastar. len v mn. č. deje dejiny, história: d-e Veľkej Moravy (Škult.);

dejový príd.: lit. d. rámec, d-á kostra;

dejove prísl.;

dejovosť, -ti ž. lit. dejový ráz

dej, obyč. pl deje m životné príbehy, osudy: čítagic ďeje luďi (DS 1795)