čugaňa -e ž. expr. bakuľa, krivuľa: zahnal sa na psa č-ou
čugaňa -ne -ní ž.
čugaňa -ne -ní ž. expr. ▶ hrubá (hrčovitá) zakrivená palica (obyč. na podopieranie), bakuľa, krivuľa: buchnúť niekoho čugaňou; zahnať sa na psa čugaňou; drieňová čugaňa [Š. Žáry]; bača opretý o čugaňu, so širákom posunutým do čela [J. Horák]; Keď som išiel do pitvora, otec ma ešte pretiahol svojou čugaňou: na dôvažok! [M. Ferko]
čugaňa p. palica
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
čugaňa, -ne, -ní ž. expr. zakrivená hrubá palica: Tak kráčajú. Otec popredku s čugaňou. (Kuk.)
čugaňa ž. (džugana) strsl, zsl expr. hrubá (hrčovitá) palica (obyč. na podopieranie): Tu so_mau̯ čugaňu, a už ej ňejest (Dulice MAR); Poriadňe ho ohluovňiu̯ tou čugaňou (Králiky BB); Ten teda dostal s tú čugaňú! (Hoštiná PCH); Obecní hájnici nenosiévali flinti, ale len poránné džugane, s keríma sa aj podepiérali (Šípkové PIE)
džugana p. čugaňa