pozorovanie [-í] s
1. sústredenie sa na niečo, pozornosť: k pečlywegssymu pozorowany pozbudý oprawdiwa prytomnost Boha (PP 1734); obsahuje ono (vynaučenie) w skutku proukázané pozorowáni, které se w jiných knihách nenachazá (VOv 1779)
L. p-ia (ne)hodný (ne)zasluhujúci si pozornosť: tato vec malička a pozorovani nehodna predce od slawneho panstva horevzata a cele tri roky k obtiženi našemu procesne vedena jest (DETVA 1793 LP); Kral nebesky ani chudjch, ani bohatych od stola sweho nezawrhawa, ale ge k nemu powolawa, ano y nutitj kaže, gako text doklada, co gest wec pozorowanj hodna (CS 18. st)
2. uvedomenie si niečoho: s pozorowany geho (Krista) ukrutneg smrty rozgimag zlost hrichu tweho (MiK 18. st); dawa se nam znaty pri wecech predchazegicjch Krista Pana pozorowanj (CS 18. st)
3. sledovanie niečoho, striehnutie na niečo: mnohe mesta a dediny skrzewa ohen pre neopatrnost lidsku a zamesskane pozorowanij richtarou na wniwoc wichodga (S. ĽUPČA 1779); když čas ku koteni pricházá, musýme dwojnásobné pozorowáni na owce mati (VOv 1779)
F. držať p. dávať pozor na niečo: k wiplneni techo predpisaneho spuosobu wrchnost pozoruwany držet podlužna gest (Kur 1785-88)
4. ohľad, zreteľ na niečo: mlinar gak bohatemu, tak chudobnemu, ano y prespolnemu bres wsseho pozorowanj a respectu wernye a sprawodliwe podle wydaneg myerky ma mletj (KRUPINA 1736); (Mentor) porúčal twrde trestat a bez pozorowány márnitelúv pugčenych penezy (PT 1778)
5. počúvanie: auscultatus: poslúchani, pozorowáni (KS 1763)