biely [bie-, bí-] príd
1. majúci farbu ako čistý sneh, ako mlieko: biele ssaty (PARÍŽOVCE 1564); bielizeň, wycz byleho sukna (TRENČÍN 1584); koniec geden belssi, druhy z czerna sywy (MOŠOVCE 1607); papyera bjeleho; swyecz logowych bielych (KRUPINA 1689); wilozil zastawu bilu (BARDEJOV 1783)
L. zool biela ryba, belica (KrN 1795) belica Cyprinus albernus;
x. bot, farm aksstyn bely jantár; benedict biely (HL 17. st) kuklík mestský; bodláč bíly (KS 1763) pestrec mariánsky; bjly cytwor (HT 1760) kurkuma zedoárová; elebor byly (HL 17. st) kýchavica biela; bjela lalija (PR 18. st) ľalia; byleho a černeho maku (HT 1760) mak; bgela repa (PR 18. st) repa; bjly zazwor (TT 1745) ďumbier
F. luch bjly gako mleko (HT 1760); kostel nad mleko bilegssy (VP 1764); zelene Wjanoce - bila Welka noc (PR 18. st)
2. málo sýtej farby, bledý, svetlý, jasný: kwety byle brunatnosti bledočervené; lysty ma co konope, ale bylegssj zelenosti (HL 17. st) bledozelené
L. w bilem wyne warity (LR6 17. st); byly chlyeb (NITRA 1537); kdy se medenni turaky na biele penyze odmienaly (ŽILINA 1702) strieborné; welike biele ryby (ORAVA 1621) menej hodnotné, napr. jalce, podustvy, nosále, belice a i.
F. b-a hlava, osoba, pohlava žena; b-e pohlavie ženy: Beno gednu bilu hlawu aneb sluzebnu dewku pobyl y geg o gy pocliwost z mocy stal (V. LOMNICA 1640); geden (vôl) bielu pohlavu kole (H. JASENO 1732); mužuw krom bileho pohlawy sedem tisicuw (KT 1753); muzkjm každodenne geden gross, biljm ale osobám dwa grosse dane byli (VP 1764)
3. (o vlasoch) šedivý, sivý: (vlasy) negprwe mel načernaste, potom bjle (SK 1697); nemožess geden wlas bjly učiniti aneb černy (KB 1756); na bielo prísl výraz: od wirabania (koží) na bielo (RADVAŇ 1702); statuu na bylo bylo malowatj (DUBNICA n. V. 1728); na bjlo kropeny mramor čerweny (KS 1763); -o, -e prísl k 1, 2: wzal byle byelenu plachtu (ŽILINA 1693); Krasopanj gest piekna, jasna, bylo blisscžiczi se hwezda (Kal 18. st); subst b-e s
F. abj učitele cierne ciernim a biele bielym gmenowalj (CS 18. st) správne rozlišovali; bjlé od černého rozeznati (KS 1763) dobré od zlého
P. tpn Bela patak (pri Štúrove 1138/ 1329); Villa Bela (v Trenčianskej 1208); torrens nomine Bela (Belá v Tekove 1228 CDSl)
brusnica ž, obyč. pl b-e plody b. obyčajnej Vaccinium vitis-idaea: na brussnicze geden ssafel (P. BYSTRICA 1720); kdo nemuze wodi zadrzeti, wezmi yahodi, brusnicze (LR4 18. st)
brvno [be(e)v-] s hrubý kus dreva, klada; okresaný kmeň stromu: nass spolusused mel sud a neyake brwna (ŽK 1463); k stawany kupowal sem brwna (MOŠOVCE 1563); dano od prywezeny porezanich brwen (TRENČÍN 1586); do hory chodili sme na drewa, ano y brwna rubati (P. LEHOTA 1625); trabes: tram, brwno, tlusté drewo; tigillum: brwno gakekolwek k staweňu (KS 1763)
F. wydyss mrwu w oku bratra sweho a brewna, kterež gest w twem wlastnjm oku, neznamenass (CS 18. st) prehliadaš svoje veľké chyby; brvnový, brvenný príd urobený z brván: plty brwenne ((BYTČA) 1605); plt prywezli brwenu k potrebe meskey (ŽILINA 1610); koncža parkanu masstalky brwenne (DUBNICA n. V. 1720); trabicus: tramowy, brwnowy (KS 1763); subst b-é s adm poplatok odvádzaný miesto brván: brweneho dawagy spolecžne f 14 d 40 (K. N. MESTO 1690 E)
P. tpn montem Berveno Haradistye (v Turci 1263 VSS); brvience [-ce, -čo], brvienko [-ven] dem: brwiencza prywezly (ŽILINA 1610); brwienecz sme bili narubalj (P. LEHOTA 1625); brwyenco na zapjeranje kotlaroweg chiže (ŽILINA 1693); trabecula: tramček, brwenko (KS 1763)