rechtor -a m. v min. správca školy účinkujúci aj ako organista
rechtor -ra pl. N -ri m.
rechtor -a m. ‹l› v minulosti učiteľ, správca školy účinkujúci aj ako organista
rechtor p. učiteľ
učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko
rechtor, -a m. zastar. učiteľ (vykonávajúci i funkciu organistu); správca cirkevnej školy: dedinský r.; Učitelia mali meno „rechtor“. (Vans.) Ja musím na pohreboch nielen kázať, lež i verše odriekať, čo inde činievajú rechtori. (Záb.) Farár a rechtori pekne spievali. (Rys.);
rechtorka, -y, -riek ž. hovor. rechtorova žena;
rechtorský príd.: r. úrad; r. plat;
rechtorstvo, -a str. rechtorské povolanie
lechtor p. rechtor
rechtor1 m. (ľechtor, rechtór) strsl, zsl, čiast. vsl kto z povolania vyučuje, učiteľ (obyč. pôsobiaci v dedine aj ako organista): Majú novího rechtora aj pani rechtorku (St. Hory BB); Pám rechtor náz učiľi písaťi na tabľičku grifľom (Čelovce MK); Pána ľechtora už máme z Brezova (Polichno LUČ); Starí rechtor si zapáľel fajku a išvol ku ňim (Brodno KNM); Pán rechtor ta naučí po kostele hvízdat (Brezová p. Brad. MYJ); Biu̯ rechtor, co aj organista biu̯ f kostele, aj hráu̯, aj učiu̯ (Vajnory BRA); Pan rechtor naz i dakedi uderil s paľičku po ruke (Spiš. Štvrtok LVO); Maľi zme noveho rechtora, bo stari umar (Závadka SAB); rechtór (Štefanov SEN) F. umrel rechtor, ale zostal šlabikár (Bošáca TRČ) - život pokračuje, aj keď sa niečo zmení rechtorík i rechtorko m. zdrob. expr.: Chceu̯ som sa aspoň za dajakieho rechtoríka viučiť (Zuberec TRS); Sú tu teraz aj pán rechtorko (Brodno KNM) rechtorský príd.: rechtorskí plat (Revúca); rechtorskí (Hor. Lehota DK)
rechtor2 m. 1. brd. kúsok stočeného remienka al. dratvy na upevnenie zubcov v brde, húžvička: rechtor (Kociha RS) 2. mlyn. časť pružiny na malom zvislom železnom hriadeli, ktorým sa prenáša kmitavý pohyb: rechtor (Bošáca TRČ)
rechtor m lat učiteľ vykonávajúci i funkciu organistu: rechtor sskoly očouskeg kupil kopanicu (OČOVÁ 1596); darugem panu rechtorowy sarisskemu fl 20 (PREŠOV 1662); dostalo se na chram bozy lopassowsky z wisad wina desatkoweho sprosteho 5 l, a to pri pritomnosti kostelnikuw a rechtora (LOPAŠOV 1700); predstupil gest pred slawny magistrat egregius Joanes Fidicinis, na ten čas pan rechtor czirkwy nasseg (S. ĽUPČA 1732); ludi magister: rechtor, sskolnj mjstr (KS 1763); nektorý kalwínský rechtor, který nekdi, kdiž predikant zaneprázdnený bil, aj kázáwal lidu, sedel ráz pri holbičke wína a w krčme (BU 1795); -ov príd privl: kdi pana rechtorowu zahradku hradily, sstirom robotnikom dalo se chleba (KRUPINA 1706); -ka, -ová ž rechtorova manželka: druhym nagemnykom piatym, ktery na hospode pani rechtoroweg spodok y steny mazalj, na rano na brinzu d 1 (KRUPINA 1704); perceptio od domu, kde stara rechtorka biwa, za palenu tehlu a vapno den 48 (JACOVCE 1779); -kin príd privl: rechtorčssinu častečzku porucsam szina Bacho Andrasse ditkam (DEŽERICE 1738); -ský príd: tolko sskrwan spiwa, y leto prichazi, a hltawy gastrab wen z hnizda wichazj, počina litati, hledagic mrssinu, knezsku y rechtorsku, zdechlu howazinu (ZL 1759) P. atpn Stephana Rectora (s. l. 1553)
rektor p. rechtor