Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sklátiť -i dok. kniž. zrútiť (význ. 1), zvaliť, strhnúť: úder ho s-l, s-ený strom

// sklátiť sa: s. sa na zem

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sklátiť ‑i ‑ia dok.; sklátiť sa

sklátiť sa -ti sa -tia sa skláť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


sklátiť -ti -tia skláť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúť sadnúť usadnúť usadiť sa kľaknúť uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúť ľahnúť zosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť sa opadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúť sklesnúť spustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúť odkväcnúť odkvicnúť spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sa zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


sklátiť sa p. klesnúť 1, zvaliť sa 1


sklátiť 1. p. zraziť 1 2. p. zabiť 1


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúť ruchnúť rafnúť druzgnúť capiť capnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa skydať sa skotiť sa strepať sa skrochmeliť sa zmechriť sa sterigať sa steperiť sa zrepetiť sa zmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúť skopŕcať sa kopŕcnuť skopŕcnuť skoprcnúť koprcnúť sa skopŕcnuť sa vykoprcnúť sa skrbáľať sa skrbáliť sa skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sa zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúť žuchnúť šustnúť zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúť plesknúť pľasnúť pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sa rozcapiť sa rozčapiť sa natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa prevrátiť sa prevaliť saexpr.: vyvrátiť sa vykrbáliť sa vykydnúť sa vyvaliť sa vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadať pospadávať pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúť napadať spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršať spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť zrútiť sa zrúcať sa vyrúcať sa zboriť sa zosypať sa zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť pripraviť o život vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta poslať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviť odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniť odmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovať odstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovať zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliť sklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiť položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiť zachloštiť zadegviť zagniaviť zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať pozabíjať pohlušiť pobiť pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiť doraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť uškrtiť zadláviť zahrdúsiť zadusiť zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť vbiť vtĺcť zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziť zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkať pozarážať povtĺkať pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviť zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovať zostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovať zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovať sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúť preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliť skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliť podťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepať zbúchať zlepiť pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiť strhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zemzvaliť povaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zemzrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepastizmietnuť zmiesť: zmietol pohár zo stolakniž. sklátiť: úder ma sklátil na zempren. expr. podťať: spadnúť ako podťatýzroniťpoet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvetodraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptupozrážať pozráňať pozhadzovať pováľať (postupne, viac vecí)

2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuť strhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platuodrátať odpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy


zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť sa vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávuzrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážkupadnúť spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličkyklesnúť: klesnúť ako podťatýzložiť sa zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zemsklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zemexpr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gaučexpr.: skydnúť sa skydať sa sterigať sa steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečenýzavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalilaexpr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechypoľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

p. aj spadnúť

2. porov. zvaliť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sklátiť, -i, -ia dok. (koho, čo)

1. zraziť dolu: Jedľa víchrom sklátená leží cez priepasť prevesená. (Vans.) Dostal silný kŕč a sklátilo ho na zem. (Žáry); pren. Sklamanie sklátilo ju veľmi (Tim.) otriaslo ňou. Nijaké nešťastie ma neskláti (Stod.) mnou neotrasie. Nedal sa sklátiť sľubmi (Mor.) zlákať, me zviesť, oblomiť-

2. expr. zabiť, usmrtiť, zničiť: Nožom ľútu šelmu sklátil. (Hviezd.) Kačičky sklátil mor. (Žáry)

|| sklátiť sa klesnúť, zrútiť sa: Mulica sklátila sa na zem. (Hruš.); pren. V panej úmysly, že ju neprepustí, zrazu sa sklátili (Tim.) otriasli sa-

skláťiť skláťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu