aldomáš p. oldomáš
odomaš p. oldomáš
oldomáš m. (aldomáš, aldamáš, audomáš, odomaš, uldomáš, udomáš)
1. csl pijatika, pohostenie po skončení (spoločnej) práce (žatvy, okopávania, párania peria ap.), pri kúpe, pri prvom podkúvaní koňa al. okovaní voza, pri prvom vyháňaní statku na jar na pašu a pod.: Žatevní oldomáž bou̯ po skončeňí kozbi (Kraľovany DK); No sused, buďe ten udomáž na tú kravu (Bobrovec LM); Oldomáš ňesmeu̯ chíbať pri okuvávaňí novího voza (Brehy NB); Kot so_na järmoku predau̯ kravu, tag zmo s kupcen vipiľi f krśme audomáš (Kokava n. Rim. RS); Mažež zaplatid aldomáš (Slavošovce ROŽ); No a poton in tí krsní roďičia, ked bolo koňie_džatvi, na udomáš kúpiľi dar (Lišov KRU); Ke_ca omlaťelo, bol oldomaš, taka zabava (St. Bystrica KNM); Ket sa dodrápalo, gazdina spravila oldomáž na pérí (Rumanová HLO); A tak o tem aldamáši išieu̯ s nama ten Rudi tancovat a neveďeu̯ (Mokrý Háj SKA); Križig dadz na kopito (koňovi) na znak, že je perši ras kovani a še vipilo, bul oldomaš (V. Šariš PRE); Zme zašľi do karčmi na odomaš (Niž. Šebastová PRE); Perveho maja višľi na pažic (kravy), zaž oldomaš, i gazdove i pastir (Kokšov-Bakša KOŠ); uldomáš (Hont. Tesáre KRU)
L. drápaní oldomáš (Bojničky HLO) - pohostenie po skončení driapania peria
F. mal dzesi dobrí oldomáš (Bošáca TRČ) - žart. o opitom človeku
2. kováč. poplatok za to, aby mohol učeň majstrovi tykať: Oldomaž vipiľi medzi sebu (Hanušovce n. Top. GIR); audomáš (Krná LUČ), oldomáž na tikanie (Podlužany LVI); oldomášik m. zdrob. expr. k 1: Ket skopál vinohrat, každí si spravil oldomášik (Hor. Orešany TRN)