randár, rendár i randiar m. (rända̋r, rianďar)
1. gem, pohron, miest. vsl kto skupuje (alebo vymieňa za iný tovar) handry, kožky a pod., handrár: Randár prišou̯ do ďeďine (Kociha RS); Treba ta dač tú zajäšäcú kvašku rända̋rovi (Sása REV); Tot prsten máž iste od randa̋ra (Rochovce ROŽ); Rendar čerial rendi za misočki, za pantľički (Bracovce MCH); rianďar (Závadka n. Hron. BRE); rendar (Stanča TRB)
2. koberec tkaný zo strihaných handier: rändár (Rim. Sobota)
rendár p. randár